Chcem, buď čistý

By , 11. februára 2018 10:02

K Ježišovi prišiel istý malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“

Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!“ Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý. Potom mu prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč a povedal mu: „Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš im na svedectvo.“ Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach. No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ (Mk 1, 40 – 45).

Malomocný z dnešného evanjelia netrpel len fyzickou chorobou. Trpel opustenosťou od ľudí a v konečnom dôsledku opustenosťou od Boha. Trpel neistotou, či si ešte v živote zaslúži niečo dobré. „Ak chceš,“ prosí a zároveň uznáva jeho božskú moc: „… môžeš ma očistiť“ (Mk 1, 40). Ale nie je si istý, či chce pre neho Ježiš dobro. Myslím, že tieto pochybnosti majú mnohí ľudia. Nemáme až taký problém veriť, že Boh je mocný a môže uzdravovať. Ale vôbec si nie sme takí istí, či to Boh aj chce. Máme pochybnosť, či je Boh dobrý a hlavne, či by mohol byť dobrý práve k nám, ku mne, k tebe… Ježiš chce túto našu pochybnosť uzdraviť. „Chcem…“ (Mk 1, 41). Môžeme si byť istí, že Boh chce pre nás vždy to najlepšie. Ak ho prosíme o niečo také, pokojne môžeme vypustiť podmienku: „Ak chceš…“ Nie vždy však vieme, čo je pre nás najlepšie. Boh chce pre nás často lepšie dobro, ako chceme pre seba sami, a tak nie vždy všetko, čo chceme my, chce aj on. Vtedy sa môžeme modliť: „Ak chceš,“ ale rovnako môžeme prosiť aj: „Ak je to pre mňa v konečnom dôsledku to najlepšie, tak to urob. Ak je to pre mňa to najlepšie, môžeš mi nájsť prácu. Ak je to pre mňa to najlepšie, môžeš mi nájsť priateľa/priateľku.“

„Chcem, buď čistý“ (Mk 1, 41). A to aj napriek tomu, že uzdravenie stojí Ježiša oveľa viac, ako si myslíme. Nie je zadarmo. Zlo akéhokoľvek druhu reálne narúša náš svet a náprava je náročná. Preto mal malomocný priniesť za uzdravenie obetu. Namiesto toho však chodí a rozhlasuje niečo, čo si Ježiš neželal. Očividne tú obetu ani nešiel priniesť. Pri pozornom čítaní vidíme, kto napokon tú cenu za očistenie zaplatil. Ježiš sa malomocného dotkol, čím sa stal rituálne nečistým, vedome prijal časť jeho údelu. A po tom, čo o ňom uzdravený rozhlásil, nemôže už viac verejne vojsť do mesta, ale musí sa zdržiavať na opustených miestach, tak ako predtým malomocný. Azda je tým naznačené, čo pre Ježiša znamená uzdravovať. Platí za nás cenu, ktorú my nie sme schopní zaplatiť. Prišiel nás oslobodiť od chorôb a zla. Ale to je možné len tak, že ich najskôr vezme na seba.

Ježišu, vďaka, že chceš pre mňa to najlepšie. Vďaka, že ma chceš oslobodiť od mojich trápení a že si ich preto neváhal zobrať na seba…

PS: Určite stojí za to sadnúť si dnes a prejsť si nastávajúci týždeň s otázkou: „Je všetko, čo mám naplánované (napríklad stretnutia počas posledných fašiangových dní), na Božiu slávu?“ Prípadne sa zamyslieť nad tým, ako aj také obyčajné veci ako jedenie a pitie robiť Bohu na slávu. A ak vnímame, že Kristova ľúbezná vôňa v nás oslabla (nedajbože zmizla), treba čo najskôr utekať po jej novú dávku – do spovednice. Nečakajme s tým na hromadné spovedanie pred Veľkou nocou. Začnime Pôstne obdobie plní milosti – tak sa nám oveľa lepšie a ľahšie bude pripravovať na obnovu zmluvy s naším Bohom počas Veľkonočnej vigílie…

zdroj: zamyslenia+