Sviatok Božieho milosrdenstva je slávený na prvú nedeľu po Veľkej noci, čiže druhú veľkonočnú nedeľu, nazvanú Nedeľou Božieho milosrdenstva. Do liturgického kalendára ju zapísal najprv kardinál František Macharski pre krakovskú diecézu (1985) a potom niektorí poľskí biskupi v svojich diecézach. Na žiadosť Poľskej konferencie biskupov Svätý Otec Ján Pavol II. v roku 1995 ustanovil tento sviatok pre všetky diecézy v Poľsku. V deň kanonizácie sestry Faustíny 30. apríla 2000 pápež vyhlásil tento sviatok pre celú Cirkev.
Čítať celé 'Sviatok Božieho milosrdenstva'»
Mnohí spisovatelia majú odkazy na krásu nocí, prežiarených hviezdami. Avšak noci vojny sú zbrázdené svetelnými dráhami smrti. V tejto noci sa, bratia a sestry, nechajme vziať za ruku ženami z evanjelia, aby sme s nimi objavili východ Božieho svetla, ktoré ožaruje temnoty sveta. Tieto ženy, keď redla noc a objavovali sa potichu prvé lúče úsvitu, išli k hrobu, aby pomazali Ježišovo telo. A tam prežívajú šokujúcu skúsenosť. Najprv zisťujú, že hrob je prázdny, potom vidia dve postavy v žiarivom odeve, ktoré im vravia, že Ježiš vstal z mŕtvych a hneď bežia zvestovať správu ostatným učeníkom (porov. Lk 24,1-10). Vidia, počúvajú, zvestujú. Týmito troma úkonmi vojdime aj my do Pánovej Paschy.
Čítať celé 'Príhovor Sv. Otca Františka'»
Na Kvetnú nedeľu, keď rozjímane o Pánovom umučení, počúvame v liturgii sv. omše nádherný hymnus o Kristovi z Listu Filipanom (2,6-11).
Čítať celé 'Zamyslenie duchovného otca Matúša Imricha'»
Dnešnou Kvetnou nedeľou začíname prežívať vrchol pôstneho obdobia. Pred začiatkom svätej omše sa obyčajne pred kostolom požehnávajú ratolesti. V našich krajoch ich nazývame bahniatka, lebo sú to prvé jarné rozvinuté ratolesti. Táto nedeľa sa najmä vo Svätej zemi nazýva ako Palmová nedeľa, lebo tam pri tejto slávnosti používajú len palmové ratolesti. Viackrát som mal možnosť s pútnikmi sa zúčastniť v túto nedeľu popoludní na slávnostnej procesii, ktorá začína na východnej strane Olivovej hory, kde sa nachádza malý kostol spravovaný františkánmi na mieste, ktoré sa nazýva Betfagé. Tu sa odohrala udalosť, ktorú opisujú všetci štyria evanjelisti. Je to určite nezabudnuteľný zážitok zúčastniť sa v tomto sprievode, ktorému predsedá jeruzalemský arcibiskup. Sprevádzajú ho aj iní zúčastnení biskupi, tiež františkáni, prítomní kňazi a nadovšetko veľké množstvo domácich kresťanov ako aj pútnici z celého sveta.
Čítať celé 'Zamyslenie duchovného otca Martina Mojžiša'»
Vznešená prosba a túžba – koľkí ešte dnes vôbec takú túžbu majú? Koľkí túžia vidieť Ježiša? A koľkí si myslia, že ho vidia a vlastne nevidia. To sú najmä tí, ktorí si poctivo plnia svoje náboženské povinnosti, ale s Kristom sa ešte aj tak nestretli. Nestretli sa s ním osobne, kdesi v hĺbke svojho vnútra. Akoby ON bol čosi, nie ktosi.
Čítať celé '„Chceli by sme vidieť Ježiša.“'»
Stretnutie Nikodéma s Ježišom: Ježiš sa nachádza v Jeruzaleme počas židovskej Veľkej noci. Ako každý nábožný žid šiel na veľké sviatky do svätého mesta, aby sa „ukázal pred Pánom, svojím Bohom“, ako predpisoval Zákon (Ex 23,14-17). Slávenie bolo spojené s prinášaním obety. A tak Ježiš vystúpil aj do chrámu, kde našiel neporiadok. Jeho gesto očisty svätého miesta, „domu Otca“, vyvolalo konfrontáciu s predstaviteľmi národa. V nej poukázal na nový chrám, nové miesto Božej prítomnosti medzi ľuďmi, ktorým je on sám. Židia, s ktorými sa rozprával, ho nepochopili a aj učeníci porozumeli jeho slovám až po zmŕtvychvstaní.
Čítať celé 'Ježiš a Nikodém (Jn 3, 1-21)'»
Aký význam chcel dať tejto udalosti Ján, keď predstavil takéto Ježišovo správanie hneď na začiatku jeho verejného života? Chcel nám povedať, že v tomto geste je prítomný program celej misie, ktorú Ježiš bude vykonávať. Bude neustále ukazovať, že určitý vzťah s Bohom sa už skončil a že teraz prišiel čas nadviazať úplne nový vzťah s Nebeským Otcom.
Čítať celé 'Ježiš vyháňa predavačov z Jeruzalemského chrámu'»
Premenenie Pána patrí k najdôležitejším udalostiam v živote Ježiša Krista tu na zemi. Sv. Marek píše: Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“ (Mk 9, 2-10).
Čítať celé 'Premenenie Pána'»
Popolcovou stredou sa začalo 40-dňové obdobie pôstu, stíšenia a zmierenia. Pripravujeme sa ním na veľkonočné sviatky. Ako však vyzeral Pôst v Ježišových časoch a ako sa odlišoval od toho nášho? Vysvetľuje nám to biblista Lukáš Durkaj.
Čítať celé 'Pôst'»
Generácie kresťanov, ktoré žili v dobe po smrti apoštolov, sa vyznačovali tým, že sa usilovali vo svojom živote napodobňovať život Pána Ježiša. Keďže Pán Ježiš po krste v Jordáne odišiel na púšť a tam sa 40 dní postil (porov. Mt 4,2), začali sa postiť aj kresťania. Tejto myšlienke napomáhali aj spisovatelia duchovného života, ktorí zdôrazňovali, že aj Mojžiš sa postil na hore Sinaj 40 dní (Ex 34,28) a podobne 40 dní sa postil aj prorok Eliáš na ceste k hore Horeb (1 Kr 19,8). Keď sa konal koncil v Nicei v roku 325, biskupi už hovoria o 40 dennom pôstnom období ako o niečom, čo je samozrejmé a čo sa praktizuje ako príprava na Veľkú noc.
Čítať celé 'Popolcová streda'»
