Korunka k božiemu milosrdenstvu

By , 8. apríla 2018 6:21

V septembri 1935 Pán Ježiš naučil svoju snúbenicu korunku k Božiemu milosrdenstvu. 13. septembra – v piatok večer, keď bola vo svojej cele, uvidela anjela, vykonávateľa Božieho hnevu, so zmenenou tvárou, vo svetlom odeve, ktorý mal trestať zem. Faustína sa pokúsila zadržať ho, no jej modlitba bola, bohužiaľ, neúčinná. No keď uvidela Najsvätejšiu Trojicu a pocítila v sebe moc Ježišovej milosti, začala pokorne prosiť Boha za svet s takou vnútornou silou, s akou sa ešte nikdy nemodlila. Keď sa modlila slovami vychádzajúcimi z Božej moci, postrehla, že anjel sa stal bezmocným a nemohol vykonať trest.

Na druhý deň ráno Faustína vnútorne počula Ježišov príkaz, aby sa pri príchode do kaplnky vždy modlila slovami, ktoré ju predošlí deň naučil. Keď splnila tento príkaz Spasiteľa, počula apoštolka Božieho milosrdenstva jeho slová, ktorými opísal tú modlitbu ako modlitbu uzmierujúcu Boží hnev. Vykupiteľ prikázal sestre modliť sa ju deväť dní na obyčajnom ruženci.

V septembri 1936 Ježiš po prvý raz spojil odriekanie korunky s prísľubom večnej spásy adresovaným nielen Faustíne, ale všetkým, ktorí sa modlia túto korunku. Nasledujúci mesiac Ježiš opäť vyslovil prísľub, že všetkých, ktorí sa budú modliť korunku obklopí jeho milosrdenstvo v živote, a zvlášť v hodine smrti. 9. decembra 1936 Kristus prikázal Faustíne, aby sa pred sviatkom Božieho milosrdenstva modlila deviatnik pozostávajúci z korunky k Božiemu milosrdenstvu. Spasiteľ sľúbil, že cez tento deviatnik udelí ľuďom všetky milosti.

O tri dni neskôr počas liečenia v Pradniku sestra dostala od Ježiša príkaz, aby sa modlila korunku pri zomierajúcej. Keď poslúchla jeho vôľu a začala sa s veľkou vrúcnosťou modliť túto modlitbu, nestihla sa ani pomodliť celú korunku, a chorá už zomrela so zvláštnym pokojom. Keď sa svätica vrátila do svojej izby, začula vo svojom vnútri slová Boha Otca, ktorý sľúbil, že každému zomierajúcemu, ktorý sa bude modliť korunku k Božiemu milosrdenstvu, alebo tomu, pri lôžku ktorého sa ju budú modliť iní, sa v hodine smrti dostane osobitného milosrdenstva.

22. mája 1937, keď bolo veľké sucho a Faustína videla rastliny prahnúce po vode, predsavzala si modliť sa korunku tak dlho, kým Boh nezošle dážď. Modlila sa nepretržite tri hodiny na tento úmysel a naskutku – k večeru sa nebo pokrylo mrakmi a na zem padal hustý dážď. Ježiš tak dal svojej tajomníčke najavo, že touto modlitbou sa dá vyprosiť všetko.

Vo februári 1938 Ježiš prikázal Faustíne, aby sa modlila korunku za istého zomierajúceho hriešnika. Len čo sa ju začala modliť, uvidela jeho anjela strážcu, ktorý bol veľmi smutný z biedy tejto duše. Čakalo na ňu už veľa zlých duchov. No počas modlitby korunky sa ukázal Ježiš, z jeho srdca vyšli prúdy milosrdenstva, zaplavili zomierajúceho hriešnika a on spokojne poslednýkrát vydýchol. Faustína vtedy pochopila, aké veľmi dôležité je modliť sa pri zomierajúcich korunku ako modlitbu uzmierujúcu Boží hnev.

Raz v máji 1938 zobudila sestru Faustínu strašná búrka. Len čo sa začala modliť, aby živel nespôsobil nijaké škody, začula príkaz modliť sa korunku a búrka sa skončí. Nestihla modlitbu dokončiť a búrka sa už utíšila. Zároveň počula prísľub, že korunkou si možno vyprosiť všetko, čo je v súlade s Božou vôľou.
 

FORMULKY

Korunka k Božiemu milosrdenstvu je zaujímavá svojou podobnosťou s modlitbou, ktorú anjel odovzdal deťom vizionárom vo Fatime v roku 1916. Jej obsah je takýto: „Najsvätejšia trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, hlboko sa ti klaniam a obetujem ti predrahé telo, krv, dušu a božstvo Ježiša Krista prítomného vo všetkých svätostánkoch sveta na odprosenie za všetky potupy, svätokrádeže a nevšímavosti, ktorými ho ľudia urážajú. Skrze nekonečné zásluhy jeho Najsvätejšieho srdca a Nepoškvrneného srdca Panny Márie prosím ťa za obrátenie biednych hriešnikov.“

K fatimským zjaveniam zaujala Cirkev postoj. V roku 1930 biskup Leira uznal ich nadprirodzený pôvod a dodatočne ich potvrdili aj pápeži – počnúc Piom XII. až po Jána Pavla II.
 

PRISĽÚBENIA

S modlitbou korunky spojil Ježiš jedno všeobecné prisľúbenie a štyri osobitné. Všeobecné prisľúbenie vyjadril počas zjavenia z 22. mája 1937 a zopakoval ho 28. januára 1938 slovami: „Keď sa budú modliť túto korunku, rád im dám všetko, o čo ma budú prosiť.“ V máji 1938 Spasiteľ tento prísľub doplnil, keď vysvetlil, že korunkou si možno vyprosiť všetko, čo je v súlade s Božou vôľou. Ježiš je pripravený dať „Všetko“, čo v spomenutom kontexte znamená aj spasiteľné milosti, aj časné dobrodenia pre spoločenstvo i pre jednotlivcov. Potvrdenie všeobecného prisľúbenia nájdeme aj v skorších zjaveniach z novembra 1936: „Duše, ktoré sa budú modliť túto korunku, obklopí moje milosrdenstvo v živote…“, „Ó, aké veľké milosti udelím dušiam, ktoré sa budú modliť túto korunku. Vzrušia sa hlbiny môjho milosrdenstva voči tým, ktorí odriekajú túto korunku.“

zdroj: boziemilosrdenstvo.sk