Môj nebeský Otec (1)

By , 13. mája 2018 4:45

Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my. Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo.

Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť – a úplnú. Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda.

Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde.“ (Jn 17,11-19)

Veľký úžas prežívam v tejto chvíli. Ježiš odchádza k Otcovi a prosí ho za všetkých, ktorí mu uveria, teda aj za mňa. Toľko milých slov mu o nás hovorí. Doslova ma „pohládza“ touto modlitbou. Cítim sa tak bezpečne v jeho láskyplnom náručí. Ježiš túži, aby som zažil takú opravdivú lásku, akú on zažíva u Otca, v jeho blízkosti. Chce mi predostrieť dobrotivú tvár Otca, ktorú pozná, lebo bol človek a Boh zároveň.

Uisťuje ma, že táto láska nie je založená iba na striktnom zachovávaní pravidiel, ale na vzťahu hlbokej dôvery. Boh je tak blízko! Čaká. Načúva, kedy sa objavím, vystiera ku mne svoje ruky. Túži sa ma dotknúť, zovrieť ma v milujúcom náručí. Dokážem si predstaviť seba v láskyplnom náručí nebeského Otca? Viem si aspoň na krátky okamih v tichosti vychutnať Božiu blízkosť?

Pane, Ježišu, nauč ma budovať s nebeským Otcom taký hlboký
a dôverný vzťah, aký si mal Ty.

zdroj: zamyslenia+