Pokánie a milosrdenstvo

By , 17. júna 2018 17:26

Kázeň emeritného spišského biskupa Mons. Andreja Imricha v roku Milosrdenstva.

Milí oltárni bratia, bratia a sestry!

Pred pár rokmi média priniesli správu, že istý kurič – údržbár v jednom sociálnom zariadení v areáli tohto zariadenia zrezal tri stromy, ktoré boli búrkou poškodené a podľa všetkého ohrozovali bezpečnosť obyvateľov zariadenia. Zo správy sa dalo usúdiť, že to robí s vedomím vedenia tohto zariadenia a s presvedčením, že je to jeho pracovná náplň. Ktosi to však zažaloval, že stromy boli zrúbané bez patričného povolenia a vec sa dostala pred súd. Súd zamestnanca odsúdil na podmienečný trest väzenia a k tomu ešte mu uložil zaplatiť pokutu 7 000 Eur. Išlo o 62 ročného muža, ktorý celý život poctivo pracoval a nič zle neurobil a aj teraz bol presvedčený, že si poctivo plnil povinnosti, keď sa staral o bezpečnosť areálu, ktorý mu bol zverený. Predpokladáme, že celý súdny proces sa uskutočnil v súlade s právnym poriadkom, aj napriek tomu, keď počul rozsudok, pre neho bol tak krutý, že ho neuniesol a zastrelil sa. To je ukážka, že ľudská spravodlivosť je niekedy tak tvrdá, že ju človek neunesie.

Toto si uvedomoval už aj kráľ Dávid. Keď sa dopustil toho, čo sa Bohu nepáčilo, cez proroka mu Boh oznámil, že ho čaká trest. Prorok sa pýtal Dávida: „Má prísť na tvoju krajinu trojročný hlad? Alebo chceš tri mesiace utekať pred svojim nepriateľom, ktorý ťa bude prenasledovať? Alebo má byť v tvojej krajine tri dni mor?“ (2 Sm 24, 13). Dávid si teda mal vybrať, ktorý z tých troch trestov je ochotný prijať, niektorý prijať musí. Vtedy Dávid vyriekol: „Som vo veľkej úzkosti. No nech padneme do Pánovej ruky, lebo jeho milosrdenstvo je veľké! Ale do ruky človeka nech nepadnem.“ (2 Sm 24, 14). Áno, naša ľudská spravodlivosť vie byť niekedy veľmi tvrdá a veľmi krutá, ktorú nevládzeme uniesť. Božia spravodlivosť je sprevádzaná aj Božím milosrdenstvom, preto je znesiteľná.

Niekedy si však Božie milosrdenstvo vysvetľujeme tak, že pritom zabúdame na Božiu spravodlivosť, ale ak hovoríme o Božej spravodlivosti, nesmieme zabúdať na Božie milosrdenstvo. Spravodlivosť bez milosrdenstva by bola odstrašujúca, ale milosrdenstvo nemôže byť proti spravodlivosti, ono spravodlivosť presahuje.

V tomto svätom roku milosrdenstva učme sa nielen robiť pokánie, ale učme sa aj odpúšťať. Niekedy sa veľmi ťažko odpúšťa. Bez Božej pomoci opravdivo odpúšťať ani nedokážeme. Musíme vrúcne prosiť Boha, aby nám daroval schopnosť odpúšťať.

Cez naše pokánie sa otvoria nevyčerpateľné poklady Božieho milosrdenstva. Lebo Boh na pokánie vždy odpovedá odpustením, nech by boli naše hriechy akokoľvek veľké. Na úprimné pokánie aj my máme odpovedať odpustením. Kto na opravdivé pokánie neodpovie odpustením, nemá právo sa modliť Otče náš, kde sú slová, odpusť nám naše viny, ako… Nikdy sa však nedožadujme odpúšťania, ak sme nerobili pokánie.

Milí bratia a sestry! Modlime sa aby naša farnosť, naša diecéza, celá Cirkev bola miestom pokánia a odpúšťania. Túto našu snahu Boh zahrnie svojim nekonečným milosrdenstvom. Sprítomnime tak v tomto svete Božiu dobrotu, aby sa on stával miestom bezpečia a pravého pokoja. Tento pokoj nech zavládne vo Vašich rodinách, na pracoviskách, všade. Tento pokoj šírte okolo seba. Myslite na Kristov prísľub: blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo a blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo sa budú volať Božími synmi.

emeritný spišský biskup Mons. Andrej Imrich