Pokánie

By , 15. apríla 2018 6:23

Ježišovi učeníci porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“ Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal. „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti a vidíte, že ja mám.“ Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch“ (Lk 24, 35 – 44).

Mám pocit, akoby všetci traja hlavní protagonisti dnešných čítaní odpovedali na otázku, ktorú v žalme vyslovujú mnohí: „Kto nám ukáže šťastie?“ (Ž 4, 7). Tento žalm v podstate vyjadruje túžbu každého človeka, teda aj tvoju – poznať cestu k prosperite, k dobru, k plnému životu. Nie k bohatstvu či úspechu, lebo dobre vieme, že tie nie sú zárukou krásneho života.

Ako teda na túto otázku odpovedá Peter, ktorý na Turíce stojí pred obrovským zástupom ľudí? Vysvetľuje, kto bol Ježiš, čo s ním urobili, že vstal z mŕtvych. A ukazuje cestu: „Kajajte sa teda, obráťte sa, aby sa zotreli vaše hriechy“ (Sk 3, 19). Dúfam, že si tak v Pôstnom období dôsledne robil a dnes žneš ovocie svojho pokánia.

Ján vo svojom Prvom liste nalieha, aby sme nehrešili. No zároveň hovorí, že zlyhanie na tejto ceste neznamená koniec nádejí. Predstavuje totiž záchrancu – zástancu: Ježiša Krista, ktorý je osloboditeľom z moci hriechu.

Ježiš v evanjeliu prináša pokoj. A dodáva, že v jeho mene sa všetkým národom bude „hlásať pokánie na odpustenie hriechov“ (Lk 24, 47).

Čiže „kto nám ukáže šťastie“? Zmŕtvychvstalý. A cestou k nemu je pokánie, konané z lásky. Nezostávať v hriechu!!!

Možno si povieš, že po Pôstnom období už máme aj trochu nároku uvoľniť sa, trošku si žiť po svojom. Ak si to aj ty myslíš, tak si nepochopil význam pôstneho času. Tých 40 dní totiž slúži na prehĺbenie života s Ježišom. A vzdať sa toho, čo som za 40 dní dosiahol, je nezmysel. To je to isté, akoby som v lotérii vyhral milión eur. Týždeň sa z nich teším, ale potom ich za pár dní nezmyselne povyhadzujem z okna. Rozumieš? Pôstnym pokáním som v sebe obnovil dar večného života, priateľstva s Bohom. Týždeň som chodil na obrady, sväté omše, prijímal Krista v Eucharistii, no po Veľkej noci som „vypol“ a znova ma ovládol hriech. Všetko som vyhodil z okna. A ešte nadávam, aký nepodarený život žijem. Pričom je nepodarený len a len preto, že som milión vyhodil z okna…

Dúfam, že to nie je tvoj prípad. Že, naopak, prehlbuješ svoj život s Ježišom, že zachovávanie jeho prikázaní je pre teba jasná cesta k šťastiu, dobru, prosperite. Iste, neraz je to cesta náročná, neraz na nej znovu a znovu konáme pokánie, no vieme, že napredujeme. A to je dôvod, prečo v nás veľkonočná radosť z Ježišovho víťazstva môže pretrvávať. Lebo ideme s ním, so živým Pánom.

Nech ťa teda slovo pokánie v tomto Veľkonočnom období nezaskočí. Pokánie je totiž stálou súčasťou života toho, kto miluje Ježiša. Nie pokánie zo strachu, ale pokánie z lásky.

zdroj: dcza.sk