Tento sviatok je pripomienkou úradu apoštola Petra, ktorý dostal od Ježiša Krista. Ustanovil ho za svojho nástupcu, za viditeľnú hlavu Cirkvi. Evanjelista Matúš to opisuje vo svojom evanjeliu takto: Keď potom Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ (Mt 16, 13-19).
Continue reading 'Katedra sv. apoštola Petra'»
Katolícka univerzita v Ružomberku oslavuje v prebiehajúcom Jubilejnom roku 25 rokov od svojho založenia. Doteraz sme vychovali viac ako 40-tisíc absolventov. Formujeme nielen mysle, ale aj srdcia mladých ľudí.
Continue reading 'List rektora na Nedeľu Katolíckej univerzity'»
Podkladom tohto sviatku je záznam evanjelistu sv. Lukáša (2,22-39), kde sa hovorí: „Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „…všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi; a aby obetovali ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.“ V tejto správe sa hovorí najprv o očisťovaní Ježišovej Matky a potom o obetovaní Ježiša v chráme. Podľa Mojžišovho zákona (Lv 12,2 a nasl.) každá matka po pôrode sa pokladala za poškvrnenú, nečistú. Nesmela sa ukazovať na verejnosti. Týmto prikázaním chcel Boh pripomenúť Židom, že každý potomok Adama je od narodenia poškvrnený hriechom, a chcel v nich vzbudiť túžbu po duchovnom očistení. Mária, sama bez hriechu počatá, okrem toho, že sa stala matkou svätým, nadprirodzeným spôsobom, nebola hriešna, a preto ani nepodliehala predpísanému obradu očisťovania. No z pokory a poslušnosti voči posvätnému zákonu – aby nikoho nepohoršila – podriadila sa tomuto obradu.
Continue reading 'Sviatok obetovania Pána – Hromnice'»
Kresťanstvo ako jedno z najrozšírenejších a najvplyvnejších náboženstiev na svete, netvorí inštitucionálne jednotný celok. Počas prvých storočí svojej existencie bolo postavené na veľkom množstve najrôznejších náboženských smerov a hnutí. O niečo neskôr bola dosiahnutá určitá formálna, aj keď nie celkom bezvýhradná jednota. Doteraz najväčší rozkol v kresťanskej cirkvi je datovaný do roku 1054, keď došlo k rozdeleniu kresťanstva na kresťanstvo východného obradu (pravoslávna cirkev) a kresťanstvo západného obradu (katolícka cirkev). Neskôr v dôsledku reformácie v 16.–17. storočí vznikli rôzne smery tretej veľkej časti kresťanstva, tzn. protestantizmu. V súvislosti s realizovaním ekumenických myšlienok sa preto hovorí aj o „probléme troch domov“. Navyše treba povedať, že proces diferenciácie kresťanských cirkví a denominácií pokračuje do dnes.
Continue reading 'Ekumenizmus'»
Bratia a sestry, dnes sa chceme zahľadieť na Ježiša, na jeho modlitbu, ktorá napĺňala celý jeho život, ako akýsi tajomný kanál, ktorý zavlažuje existenciu, vzťahy, skutky a ktorý ho vedie s rozhodnosťou až k úplnému darovaniu seba samého, podľa plánu lásky Boha Otca. On je našim učiteľom v modlitbe, ba dokonca on je aktívnou a bratskou pomocou v každom našom obrátení sa k Otcovi. Kompendium Katechizmu Katolíckej cirkvi toto zhrnulo v jednom zo svojich nadpisov: „modlitba je úplne zjavená a zrealizovaná v Ježišovi“ (541-547). Práve na neho chceme hľadieť v nasledujúcich katechézach.
Continue reading 'Ježišov krst v Jordáne'»
Sviatok Zjavenia Pána alebo Troch kráľov sa v Cirkvi slávi oddávna. Na Východe sa v tento deň slávili Vianoce, čo doteraz je aktuálne u pravoslávnych veriacich. No v Západnej Cirkvi sa Narodenie Pána slávilo 25. decembra, a tak na dnešný deň sa slávi chvíľa, keď sa Kristus dal poznať ako Boží Syn mudrcom od východu a cez nich vlastne všetkým národom, keďže mudrci neboli židovského pôvodu, boli pohania. Okrem tohto zjavenia si na Východe pripomínajú – a tieto skutočnosti uvádza aj Liturgia hodín západného obradu – ďalšie dve zjavenia Pána: Ježišov krst, keď sa Duch Svätý v podobe holubice vzniesol nad Ježiša a z neba zaznelo Otcovo svedectvo o Ježišovi; a prvý Ježišov zázrak – premenenie vody na víno v Káne Galilejskej, o ktorom evanjelista Ján píše, že Ježiš „zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho“ (Jn 2,1-11).
Continue reading 'Zjavenie Pána'»
Dnešný sviatok je jeden z najmladších. Zaviedol ho pápež Pius XI. v roku 1929. Bolo to zaiste dielom Božej prozreteľnosti, lebo naša doba je veľmi poznačená búraním hodnôt, ktoré boli istotou ľudí minulých storočí. Dnešný sviatok nám dáva orientáciu i istotu pre život v súčasnej chaotickej dobe. Istota je v pravde. Pravda nám bola zvestovaná v Božom zjavení. Ježiš sám hovorí: „Ja som sa preto narodil a preto som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo o pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“
Continue reading 'Ježiš Kristus, Kráľ neba i zeme'»
Roky svojho detstva prežila Mária v tichosti, v súlade so svojou pokorou. Sväté Písmo nám o tomto období nehovorí nič. Kresťania si ale priali poznať život Márie dôkladnejšie. Bolo to legitímne prianie. A keďže evanjeliá zachovávajú mlčanie až do Zvestovania, ľudová zbožnosť, inšpirovaná niektorými textami Starého i Nového zákona, si čoskoro vytvorila niekoľko jednoduchých príbehov, ktoré sa neskoršie objavili v umení, poézii a v kresťanskej spiritualite.
Continue reading 'Obetovanie Panny Márie'»
Spišská diecéza sa nachádza v severnej časti stredného Slovenska. Zahŕňa regióny Orava, Liptov a Spiš v celkovej rozlohe 7 802 km2. Vznikla v roku 1776 vyčlenením z Ostrihomského arcibiskupstva. Diecéza má celkovo 179 farností, ktoré sú zadelené do 14 dekanátov. Na území diecézy žije viac ako 600 000 obyvateľov, z čoho je približne 450 000 rímskokatolíkov. V súčasnosti spravuje diecézu biskup Mons. František Trstenský. Pastoráciu vo farnostiach má na starosti okolo 350 diecéznych a rehoľných kňazov v aktívnej službe.
Continue reading 'Spišská diecéza'»
Comments (0) 