O svätom Benediktovi vieme veľmi málo. Jedinú správu o ňom udáva päťkostolský biskup sv. Maurus, ktorý poznal Benedikta osobne. Píše v nej, že po smrti Andreja-Svorada sa Benedikt rozhodol bývať na tom istom mieste.
Čítať celé 'Benedikt zo Skalky, pustovník'»
Svorad pochádzal z Poľska, údajne sa narodil okolo r. 980 niekde v okolí rieky Visly v rodine roľníka. Traduje sa, že ako mladý mních žil neďaleko slovenských hraníc v dedine Tropie nad Dunajcom. Ako mnohí iní, pridržiaval sa cyrilometodskej tradície.
Čítať celé 'Sv. Andrej-Svorad, pustovník'»
Giovanni Fidanza, brat Bonaventúra, sa narodil pravdepodobne v r. 1217 (niektorí historici pred rokom 1950 uvádzajú rok 1221) v Bagnorei, dnes časť Bagnoregia v provincii Viterbo. Jeho otec Giovanni bol lekárom. Matku, Mariu di Ritello, zdobila mimoriadna zbožnosť a veľká úcta k sv. Františkovi z Assisi. Ako píše Bonaventúra, František ho ako malého chlapca zázračne uzdravil zo smrteľnej choroby. Bonaventúra sa osobne s Františkom zrejme nikdy nestretol, pretože k uzdraveniu došlo až po roku 1226, teda po Františkovej smrti.
Čítať celé 'Sv. Bonaventúra, biskup a učiteľ Cirkvi'»
Svätý Benedikt, zakladateľ západného mníšstva a hlavný patrón Európy, sa narodil v Nursii (dnes Norcia v Umbrii, Taliansko) okolo r. 480 v šľachtickej rodine. Nezachovalo sa však veľa historických písomností, čo sa týka jeho osoby. Na štúdiá bol poslaný do Ríma. Hlavným predmetom jeho štúdia bola rétorika – umenie presvedčiť hovoreným slovom. Úspešným rečníkom nebol ten, ktorý mal najlepšie argumenty alebo vyjadril pravdu, ale ten, kto používal rytmus, výrečnosť a techniku, ktorá slúžila na presvedčenie bez zapojenia srdca. Táto filozofia sa odrážala i v životoch študentov.
Čítať celé 'Sv. Benedikt z Nursie, opát'»
Slávni slovanskí vierozvestci, sv. Cyril a Metod, tvoria v dejinách Slovanov a zvlášť Slovákov jednu z najdôležitejších kapitol. Pochádzali zo Solúna (Thessaloniké). Ich otec, menom Lev, mal vysoké postavenie v štátnej správe. O matke nevieme nič. Metod bol zrejme najstarší. Narodil sa azda okolo roku 815. Metod bolo jeho rehoľné meno, krstným menom sa volal možno Michal. Cyril bol najmladším z detí, krstným menom sa volal Konštantín. Narodil sa asi okolo roku 827. Pretože v okolí žilo mnoho Slovanov, predpokladá sa, že obaja dobre poznali slovanský jazyk. Metod, starší z bratov, sa stal dôležitým civilným úradníkom. Po čase ho však svetské záležitosti unavili, a preto sa utiahol do kláštora. Konštantín sa stal učencom a profesorom, známym ako „Filozof“, v Konštantínopole. No tiež odišiel za svojím bratom Metodom do toho istého kláštora. V r. 860 sa Konštantín a Metod vydali na misie na územie dnešnej Ukrajiny ku Chazarom. Tam našli pozostatky pápeža sv. Klementa, ktorý tam bol vo vyhnanstve (zomrel okolo r. 100). Domov sa vrátili roku 862. Keď sa byzantský panovník Michal III. rozhodol vyhovieť požiadavke moravského kniežaťa Rastislava, aby mu na jeho územie poslal misionárov, prirodzene boli Metod a Konštantín tou najlepšou voľbou; poznali totiž jazyk, boli schopní po organizačnej stránke a taktiež sa už ukázalo, že sú vhodní pre misijné poslanie. Za touto požiadavkou sa však skrývalo omnoho viac, než len žiadosť o pokresťančenie. Rastislav, tak ako ostatné slovanské kniežatá, bojoval o nezávislosť spod germánskeho vplyvu a invázií. Kresťanskí misionári z Východu mohli pomôcť Rastislavovi upevniť moc v krajine, a to najmä ak hovorili slovanskou rečou.
Čítať celé 'Sv. Cyril a Metod'»
Pred Poslednou večerou, keď náš Pán umyl učeníkom nohy, povedal: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám“ (Jn 13, 15). Predstavil nám dobročinnú lásku, ktorá nie je sebecká, nemyslí na seba, ale obohacuje iných. Nehľadá seba; zameriava sa na druhého.
Čítať celé 'Srdce Ježišovo privádza k pravému pokoju'»
Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je tak úzko zviazane s naším náboženstvom, že by sme ho mohli charakterizovať ako „Trojičné náboženstvo.“ Boli sme pokrstení „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,19). Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je ústredným tajomstvom viery a kresťanského života. Je prameňom všetkých ostatných tajomstiev viery a svetlom, ktoré ich osvetľuje. Pán Ježiš nám zjavuje, kto je Boh, ako koná, ako sa správa, ako pracuje. Zjavuje Boha ako Spoločenstvo. Zjavuje, že Boh nie je osamelý, aj napriek tomu, že je jeden. Pán Ježiš nám zjavuje, že Boh je Vzťah. Boha možno zažiť a spoznať práve vo vzťahoch. „Kto miluje poznal Boha, hovorí apoštol Ján.“ Boh je Láska. Boh je jeden a zároveň mnohosť.
Čítať celé 'Najsvätejšej Trojice'»
Dnes máme Turíce a preto je namieste sa pýtať: Kto je Duch Svätý? Je veľmi ťažké nájsť odpoveď na túto otázku.
Čítať celé 'Kto je to Duch Svätý?'»
Slovo eucharistia je zložené z gréckeho eu (dobrý) a charis (dar), čo doslova znamená dobrý dar. Avšak grécke slovo eucharistein sa už v 1. storočí používalo vo význame ďakovať. Týmto krásnym slovom prví kresťania pomenovali Najsvätejšiu oltárnu sviatosť. Podľa historikov bolo slovo Eucharistia prvýkrát použité v spise Didaché (približne v roku 100). Eucharistia je v katechizmovom poradí tretia iniciačná sviatosť, ktorá završuje kresťanské zasvätenie. Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života. Všetky ostatné sviatosti – ako aj liturgia – slúžia Eucharistii, pretože Eucharistia obsahuje samého Krista – Boha.
Čítať celé 'Eucharistia – prameň života'»
Je to štyridsiaty deň po zmŕtvychvstaní Pána. Pán Ježiš, víťaz nad hriechom a smrťou, nás predišiel do večného príbytku, aby nám dal jasnú nádej, že kde je on naša hlava, prvorodený, aj my jeho údy budeme v tej istej sláve. Ježišova ľudská prirodzenosť (a tá je z našej prirodzenosti – okrem hriechu) už prebýva pri Otcovi.
Čítať celé 'Nanebovstúpenie Pána'»
