„Chceli by sme vidieť Ježiša.“

By , 17. marca 2024 10:59

Vznešená prosba a túžba – koľkí ešte dnes vôbec takú túžbu majú? Koľkí túžia vidieť Ježiša? A koľkí si myslia, že ho vidia a vlastne nevidia. To sú najmä tí, ktorí si poctivo plnia svoje náboženské povinnosti, ale s Kristom sa ešte aj tak nestretli. Nestretli sa s ním osobne, kdesi v hĺbke svojho vnútra. Akoby ON bol čosi, nie ktosi.
Čítať celé '„Chceli by sme vidieť Ježiša.“'»

Ježiš a Nikodém (Jn 3, 1-21)

By , 10. marca 2024 10:18

Stretnutie Nikodéma s Ježišom: Ježiš sa nachádza v Jeruzaleme počas židovskej Veľkej noci. Ako každý nábožný žid šiel na veľké sviatky do svätého mesta, aby sa „ukázal pred Pánom, svojím Bohom“, ako predpisoval Zákon (Ex 23,14-17). Slávenie bolo spojené s prinášaním obety. A tak Ježiš vystúpil aj do chrámu, kde našiel neporiadok. Jeho gesto očisty svätého miesta, „domu Otca“, vyvolalo konfrontáciu s predstaviteľmi národa. V nej poukázal na nový chrám, nové miesto Božej prítomnosti medzi ľuďmi, ktorým je on sám. Židia, s ktorými sa rozprával, ho nepochopili a aj učeníci porozumeli jeho slovám až po zmŕtvychvstaní.
Čítať celé 'Ježiš a Nikodém (Jn 3, 1-21)'»

Ježiš vyháňa predavačov z Jeruzalemského chrámu

By , 3. marca 2024 8:37

Aký význam chcel dať tejto udalosti Ján, keď predstavil takéto Ježišovo správanie hneď na začiatku jeho verejného života? Chcel nám povedať, že v tomto geste je prítomný program celej misie, ktorú Ježiš bude vykonávať. Bude neustále ukazovať, že určitý vzťah s Bohom sa už skončil a že teraz prišiel čas nadviazať úplne nový vzťah s Nebeským Otcom.
Čítať celé 'Ježiš vyháňa predavačov z Jeruzalemského chrámu'»

Premenenie Pána

By , 25. februára 2024 10:46

Premenenie Pána patrí k najdôležitejším udalostiam v živote Ježiša Krista tu na zemi. Sv. Marek píše: Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“ (Mk 9, 2-10).
Čítať celé 'Premenenie Pána'»

Pôst

By , 19. februára 2024 18:59

Popolcovou stredou sa začalo 40-dňové obdobie pôstu, stíšenia a zmierenia. Pripravujeme sa ním na veľkonočné sviatky. Ako však vyzeral Pôst v Ježišových časoch a ako sa odlišoval od toho nášho? Vysvetľuje nám to biblista Lukáš Durkaj.
Čítať celé 'Pôst'»

Popolcová streda

By , 11. februára 2024 11:21

Generácie kresťanov, ktoré žili v dobe po smrti apoštolov, sa vyznačovali tým, že sa usilovali vo svojom živote napodobňovať život Pána Ježiša. Keďže Pán Ježiš po krste v Jordáne odišiel na púšť a tam sa 40 dní postil (porov. Mt 4,2), začali sa postiť aj kresťania. Tejto myšlienke napomáhali aj spisovatelia duchovného života, ktorí zdôrazňovali, že aj Mojžiš sa postil na hore Sinaj 40 dní (Ex 34,28) a podobne 40 dní sa postil aj prorok Eliáš na ceste k hore Horeb (1 Kr 19,8). Keď sa konal koncil v Nicei v roku 325, biskupi už hovoria o 40 dennom pôstnom období ako o niečom, čo je samozrejmé a čo sa praktizuje ako príprava na Veľkú noc.
Čítať celé 'Popolcová streda'»

List rektora na Nedeľu Katolíckej univerzity

By , 28. januára 2024 10:26

„Vážte si život. Je to veľký dar, a nie je samozrejmosťou. Neviete dňa ani hodiny, hovorí sa a platí to pre všetkých, bez ohľadu na vek. Ďakujem, že som.“
Čítať celé 'List rektora na Nedeľu Katolíckej univerzity'»

Sviatok obetovania Pána – Hromnice

By , 28. januára 2024 10:10

Podkladom tohto sviatku je záznam evanjelistu sv. Lukáša (2,22-39), kde sa hovorí: „Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „…všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi; a aby obetovali ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.“ V tejto správe sa hovorí najprv o očisťovaní Ježišovej Matky a potom o obetovaní Ježiša v chráme. Podľa Mojžišovho zákona (Lv 12,2 a nasl.) každá matka po pôrode sa pokladala za poškvrnenú, nečistú. Nesmela sa ukazovať na verejnosti. Týmto prikázaním chcel Boh pripomenúť Židom, že každý potomok Adama je od narodenia poškvrnený hriechom, a chcel v nich vzbudiť túžbu po duchovnom očistení. Mária, sama bez hriechu počatá, okrem toho, že sa stala matkou svätým, nadprirodzeným spôsobom, nebola hriešna, a preto ani nepodliehala predpísanému obradu očisťovania. No z pokory a poslušnosti voči posvätnému zákonu – aby nikoho nepohoršila – podriadila sa tomuto obradu.
Čítať celé 'Sviatok obetovania Pána – Hromnice'»

Dá sa Biblii veriť? (2. časť)

By , 21. januára 2024 11:12

Nakoľko sú záznamy evanjelií spoľahlivé?
Historici, ktorí v Ježiša Krista neverili, zaznamenali niektoré všeobecné fakty o jeho živote, no ľudia z jeho blízkeho okruhu spísali podrobnejšie opisy založené na správach očitých svedkov. Sú to takzvané evanjeliá – prvé štyri knihy Novej zmluvy. Ako si môžeme byť istí, že sú tieto Ježišove životopisy presné?
Čítať celé 'Dá sa Biblii veriť? (2. časť)'»

Dá sa Biblii veriť? (1. časť)

By , 14. januára 2024 10:41

Čo je na Biblii také jedinečné?
Biblia (z gr. biblia = knihy) nie je jediná kniha. Je to vlastne akási „knižnica“, ktorá obsahuje desiatky kníh napísaných v časovom rozpätí vyše 1 500 rokov. Písalo ju viac ako 40 autorov rôznych postavení (od kráľov, vojenských hodnostárov, roľníkov, úradníkov, filozofov, rybárov, básnikov, hudobníkov, učencov až po pastierov). Bola písaná na troch rôznych kontinentoch (v Ázii, Afrike a Európe), v troch rôznych jazykoch (hebrejčine, gréčtine a aramejčine), v rôznych dobách a pri rôznych duševných rozpoloženiach autorov. Bola písaná v širokej rozmanitosti literárnych útvarov, ktoré zahŕňajú poéziu, historické rozprávanie, osobnú korešpondenciu, memoáre, biografiu, zákon, proroctvo atď. Napriek svojej rôznorodosti a adresovaniu mnohých kontroverzných tém života je Biblia až neuveriteľne jednotná.
Čítať celé 'Dá sa Biblii veriť? (1. časť)'»