Svätý Benedikt, zakladateľ západného mníšstva a hlavný patrón Európy, sa narodil v Nursii (dnes Norcia v Umbrii, Taliansko) okolo r. 480 v šľachtickej rodine. Nezachovalo sa však veľa historických písomností, čo sa týka jeho osoby. Na štúdiá bol poslaný do Ríma. Hlavným predmetom jeho štúdia bola rétorika – umenie presvedčiť hovoreným slovom. Úspešným rečníkom nebol ten, ktorý mal najlepšie argumenty alebo vyjadril pravdu, ale ten, kto používal rytmus, výrečnosť a techniku, ktorá slúžila na presvedčenie bez zapojenia srdca. Táto filozofia sa odrážala i v životoch študentov.
Continue reading 'Sv. Benedikt z Nursie, opát'»
Slávni slovanskí vierozvestci, sv. Cyril a Metod, tvoria v dejinách Slovanov a zvlášť Slovákov jednu z najdôležitejších kapitol. Pochádzali zo Solúna (Thessaloniké). Ich otec, menom Lev, mal vysoké postavenie v štátnej správe. O matke nevieme nič. Metod bol zrejme najstarší. Narodil sa azda okolo roku 815. Metod bolo jeho rehoľné meno, krstným menom sa volal možno Michal. Cyril bol najmladším z detí, krstným menom sa volal Konštantín. Narodil sa asi okolo roku 827. Pretože v okolí žilo mnoho Slovanov, predpokladá sa, že obaja dobre poznali slovanský jazyk. Metod, starší z bratov, sa stal dôležitým civilným úradníkom. Po čase ho však svetské záležitosti unavili, a preto sa utiahol do kláštora. Konštantín sa stal učencom a profesorom, známym ako „Filozof“, v Konštantínopole. No tiež odišiel za svojím bratom Metodom do toho istého kláštora. V r. 860 sa Konštantín a Metod vydali na misie na územie dnešnej Ukrajiny ku Chazarom. Tam našli pozostatky pápeža sv. Klementa, ktorý tam bol vo vyhnanstve (zomrel okolo r. 100). Domov sa vrátili roku 862. Keď sa byzantský panovník Michal III. rozhodol vyhovieť požiadavke moravského kniežaťa Rastislava, aby mu na jeho územie poslal misionárov, prirodzene boli Metod a Konštantín tou najlepšou voľbou; poznali totiž jazyk, boli schopní po organizačnej stránke a taktiež sa už ukázalo, že sú vhodní pre misijné poslanie. Za touto požiadavkou sa však skrývalo omnoho viac, než len žiadosť o pokresťančenie. Rastislav, tak ako ostatné slovanské kniežatá, bojoval o nezávislosť spod germánskeho vplyvu a invázií. Kresťanskí misionári z Východu mohli pomôcť Rastislavovi upevniť moc v krajine, a to najmä ak hovorili slovanskou rečou.
Continue reading 'Sv. Cyril a Metod'»
Pred Poslednou večerou, keď náš Pán umyl učeníkom nohy, povedal: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám“ (Jn 13, 15). Predstavil nám dobročinnú lásku, ktorá nie je sebecká, nemyslí na seba, ale obohacuje iných. Nehľadá seba; zameriava sa na druhého.
Continue reading 'Srdce Ježišovo privádza k pravému pokoju'»
Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je tak úzko zviazane s naším náboženstvom, že by sme ho mohli charakterizovať ako „Trojičné náboženstvo.“ Boli sme pokrstení „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,19). Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je ústredným tajomstvom viery a kresťanského života. Je prameňom všetkých ostatných tajomstiev viery a svetlom, ktoré ich osvetľuje. Pán Ježiš nám zjavuje, kto je Boh, ako koná, ako sa správa, ako pracuje. Zjavuje Boha ako Spoločenstvo. Zjavuje, že Boh nie je osamelý, aj napriek tomu, že je jeden. Pán Ježiš nám zjavuje, že Boh je Vzťah. Boha možno zažiť a spoznať práve vo vzťahoch. „Kto miluje poznal Boha, hovorí apoštol Ján.“ Boh je Láska. Boh je jeden a zároveň mnohosť.
Continue reading 'Najsvätejšej Trojice'»
Dnes máme Turíce a preto je namieste sa pýtať: Kto je Duch Svätý? Je veľmi ťažké nájsť odpoveď na túto otázku.
Continue reading 'Kto je to Duch Svätý?'»
Slovo eucharistia je zložené z gréckeho eu (dobrý) a charis (dar), čo doslova znamená dobrý dar. Avšak grécke slovo eucharistein sa už v 1. storočí používalo vo význame ďakovať. Týmto krásnym slovom prví kresťania pomenovali Najsvätejšiu oltárnu sviatosť. Podľa historikov bolo slovo Eucharistia prvýkrát použité v spise Didaché (približne v roku 100). Eucharistia je v katechizmovom poradí tretia iniciačná sviatosť, ktorá završuje kresťanské zasvätenie. Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života. Všetky ostatné sviatosti – ako aj liturgia – slúžia Eucharistii, pretože Eucharistia obsahuje samého Krista – Boha.
Continue reading 'Eucharistia – prameň života'»
Je to štyridsiaty deň po zmŕtvychvstaní Pána. Pán Ježiš, víťaz nad hriechom a smrťou, nás predišiel do večného príbytku, aby nám dal jasnú nádej, že kde je on naša hlava, prvorodený, aj my jeho údy budeme v tej istej sláve. Ježišova ľudská prirodzenosť (a tá je z našej prirodzenosti – okrem hriechu) už prebýva pri Otcovi.
Continue reading 'Nanebovstúpenie Pána'»
Eucharistický kongres je významnou udalosťou Katolíckej cirkvi, ktorá je venovaná oslave, hlbšiemu pochopeniu a úcte k Eucharistii. Zdôrazňuje, že Eucharistia nie je len symbolickým aktom, ale reálnou prítomnosťou Ježiša Krista v podobe chleba a vína. Kongres sa stáva miestom stretnutia duchovných osôb i laikov, kde sa spoločne prehlbuje viera, úcta a spoločenstvo v Kristovi.
Continue reading 'Čo je to eucharistický kongres'»
V dnešnom evanjeliu Ježiš porovnáva dva rôzne typy pastierov: nádenníka a dobrého pastiera. V čom je hlavný rozdiel medzi nimi? V tom, ako hlboko sú títo dvaja oddaní svojej práci a ako ďaleko je každý z nich pri vykonávaní povinností, spojených so svojou službou ochotný až ísť.
Continue reading 'Si pastier alebo nádenník; alebo čosi ešte horšie?'»
Slovo eucharistia je zložené z gréckeho eu (dobrý) a charis (dar), čo doslova znamená dobrý dar. Avšak grécke slovo eucharistein sa už v 1. storočí používalo vo význame ďakovať. Týmto krásnym slovom prví kresťania pomenovali Najsvätejšiu oltárnu sviatosť. Podľa historikov bolo slovo Eucharistia prvýkrát použité v spise Didaché (približne v roku 100). Eucharistia je v katechizmovom poradí tretia iniciačná sviatosť, ktorá završuje kresťanské zasvätenie (porov. CIC 842 § 2). Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života (porov. Lumen gentium 11).
Continue reading 'Eucharistia'»
Comments (0) 