Homília Svätého Otca Františka (28. júna 2015)
Dnešné evanjelium nám predkladá rozprávanie o vzkriesení dvanásťročného dievčaťa, dcéry jedného z predstavených synagógy, ktorý sa vrhá k Ježišovým nohám a prosí ho: «Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila» (Mk 5,23). V tejto prosbe cítime ustarostenosť každého otca o život a dobro svojich detí. No vnímame aj veľkú vieru, ktorú má ten človek v Ježiša. A keď prichádza správa, že dievčatko zomrelo, Ježiš mu hovorí: «Neboj sa, len ver!» (v. 36). Toto Ježišovo slovo dodáva odvahu. A hovorí ho aj nám, veľakrát: «Neboj sa, len ver!» Keď vojde do domu, Pán posiela preč všetkých plačúcich a bedákajúcich ľudí a obracia sa k mŕtvemu dievčaťu so slovami: «Dievča, hovorím ti, vstaň!» (v. 41). A dievča hneď vstalo a začalo kráčať. Tu vidno Ježišovu absolútnu moc nad smrťou, ktorá je pre neho ako sen, z ktorého nás môže prebudiť. Ježiš zvíťazil nad smrťou a má moc aj nad fyzickou smrťou.
Doprostred tohto rozprávania Evanjelista vkladá ďalšiu epizódu: uzdravenie ženy, ktorá od dvanástich rokov trpela krvácaním. Z dôvodu tejto choroby, ktorá ju podľa kultúry tej doby robila „nečistou“, musela sa vyhýbať akémukoľvek ľudskému kontaktu: úbohá, bola odsúdená na spoločenskú smrť. Táto anonymná žena uprostred davu, ktorý nasleduje Ježiša si vo svojom vnútri hovorí: «Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem» (v. 28). A tak sa stalo: potreba oslobodiť sa ju pobáda nabrať odvahu a takpovediac „vyťahuje“ z Ježiša svoje uzdravenie. Kto verí, „dotýka sa“ Ježiša a čerpá od neho milosť, ktorá zachraňuje. Viera je toto: dotýkať sa Ježiša a čerpať z neho milosť, ktorá zachraňuje. Zachraňuje nás, zachraňuje náš duchovný život, zachraňuje nás z toľkých problémov. Ježiš si to povšimne a uprostred ľudí hľadá tvár tej ženy. Ona predstúpi s rozochvením a on jej hovorí: «Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila» (v. 34). Je to hlas nebeského Otca, ktorý hovorí v Ježišovi: „Dcéra, nie si prekliata, nie si vylúčená, si moja dcéra!“ A zakaždým, keď sa k nám Ježiš približuje, keď my prichádzame za ním s vierou, počujeme toto od Otca: „Dieťa, ty si môj syn, ty si moja dcéra! Si uzdravený, si uzdravená. Ja odpúšťam všetkým, všetko. Ja uzdravujem všetkých a všetko.“
Tieto dva príbehy – uzdravenie a vzkriesenie – majú jediný stredobod: vieru. Odkaz je jasný, a dá sa zhrnúť do jednej otázky: Veríme, že Ježiš nás môže uzdraviť a môže nás prebudiť zo smrti? Celé Evanjelium je napísané vo svetle tejto viery: Ježiš je vzkriesený, zvíťazil nad smrťou, a skrze toto víťazstvo aj my vstaneme z mŕtvych. Táto viera, ktorá bola pre prvých kresťanov istotou, sa môže zahmliť a stať sa neistou, až do tej miery, že si niektorí pletú vzkriesenie s reinkarnáciou. Ale Božie slovo tejto nedele nás pozýva žiť v istote vzkriesenia: Ježiš je Pán, Ježiš má moc nad zlom a smrťou, a chce nás priviesť do Otcovho domu, kde kraľuje život. A tam sa stretneme všetci, všetci, čo sme tu dnes na tomto námestí, stretneme sa v Otcovom dome, v živote, ktorý nám Ježiš dá. Kristovo vzkriesenie účinkuje v dejinách ako princíp obnovy a nádeje. Ktokoľvek, kto je malomyseľný a unavený až na smrť, ak sa zverí Ježišovi a jeho láske, môže nanovo žiť. Aj začať nový život; zmeniť život je istým spôsobom vzkriesenia, zmŕtvychvstania. Viera je sila života, dáva plnosť našej ľudskosti; a kto verí v Krista, musí byť poznateľný tým, že podporuje život v každej situácii, aby dal všetkým pocítiť, osobitne tým najslabším, Božiu lásku, ktorá oslobodzuje a zachraňuje.
Prosme Pána na príhovor Panny Márie o dar silnej a odvážnej viery, ktorá nás povedie k tomu, aby sme boli šíriteľmi nádeje a života medzi našimi bratmi.