Príbeh ženy, ktorá bola prichytená pri cudzoložstve je v skutočnosti pokus farizejov nachytať Pána Ježiša, aby povedal niečo, čo je v rozpore s Mojžišovým zákonom. Pán Ježiš dodržoval Mojžišov zákon dokonale, až do bodky. Zatiaľ Ho vedeli obviniť len z nedodržiavania ich vlastného ústneho zákona – Mišny. Vieme, že Ho obviňovali z nedodržovania tradícií starších a porušovanie ich vlastných zákonov o sobote. Všetky tieto obvinenia súviseli s porušovaním Mišny. Tieto obvinenia ale Pána Ježiša neznepokojovali. Uznal, že porušil zákon Mišny a dokonca proti tomu aj kázal. Takže teraz sa Ho farizeji pokúsia dostať do situácie, ktorá by Ho dostala do konfliktu s Mojžišovým zákonom.

Najprv si všimnime do akej situácie sa ho snažili dostať. Prečítajte si Ján 7:53 – Ján 8:2. Uplynulo sedem dní sviatku stánkov. Už je ôsmy deň zhromaždenia. Je to ôsmy deň požadovaný podľa Mojžišovho zákona, oddelený svätý deň, odlišný od sviatku stánkov. Potom, ako strávil noc na olivovom vrchu, je teraz Pán Ježiš na chrámovom dvore a znova vyučuje ľudí. Vidíme, ako si počkali, kým začal vyučovať na verejnosti, lebo sa Ho snažia diskreditovať verejne. Pozrime sa čo sa stalo. Prečítajme si verše 3-6. K Ježišovi priviedli ženu a obvinili ju z nevery. Ján nám píše o ich pokuse Ho nachytať a obviniť. Ich zámer je úplne evidentný podľa ich slov a skutkov.

Aby ukázali, že niet pochybností o jej vine, povedali, že bola pristihnutá pri čine, pri cudzoložstve. Už tu mali prehrané, lebo pre spáchanie cudzoložstva sú potrební dvaja. Ale kde bol mužský účastník tejto záležitosti? Ich snaha jednoznačne nie je uplatňovať zákon. Žalobcovia o tom neuvažovali. Ale ty, čo hovoríš ty? Priviedli prípad s celkom určitou otázkou: „Mojžiš nám v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty?“ Nešlo o tradíciu, ale o Mojžišov zákon. V gréckom origináli to znie naliehavejšie: „Mojžiš prikázal také kameňovať. Ale ty, čo hovoríš ty?“ Slovo „Ty“ je použité dvakrát. Čo povieš Ty, ako svoj názor proti Mojžišovi. Hľadali niečo, aby mohli verejne vyhlásiť, že Pán Ježiš nesúhlasí s Mojžišom.

Reakcia Pána Ježiša je veľmi zaujímavá. Najprv Pán Ježiš neodpovedal, ale ako čítame v 6. verši – zohol sa a písal prstom po zemi. Divím sa, ako mnoho komentárov sa venuje tomu, čo písal Pán Ježiš. Ako keby po 2000 rokoch bolo možné nájsť na zemi niečo, čo sa dá čítať. V gréckom texte sa kladie dôraz na prst a nie na písanie. Pre zdôraznenie je tam „prst“ zámerne na začiatku vety. Prečo? Zo 613 Mojžišových zákonov je 603 písaných na pergamen. Ale desať je vygravírovaných na kamenné dosky a jedno z týchto desiatich prikázaní je prikázanie proti cudzoložstvu.

Desatoro prikázaní nebolo vytesaných, ale ako je nám povedané na štyroch miestach v písme, boli napísané prstom Božím (2M 31:18; 32:15-16; 5M 4:13; 5M 9:10). Dôvod, pre ktorý je tu zdôraznený prst, je ukázať, že autorom tohto prikázania je Boh. On je autorom celého Mojžišovho zákona. Keď je autorom, je prirodzené, že pozná všetky výpovede zákona, ktoré sa týkajú tohto hriechu, a z neho vyplývajúci trest. Pozná všetko. Čo sa udialo potom čítame v siedmom a ôsmom verši. Keď na neho naliehali, aby im dal odpoveď, tak im ju dáva. A zase sa zohol a písal po zemi. Aká bola teda Jeho odpoveď?

„Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom.“ Nesprávne vysvetlenie a vytrhnutie z kontextu. Ako sa to zvykne vysvetľovať a uplatňovať? Ľudia často vytrhnú túto pasáž z kontextu a vyučujú niečo, čo tu nebolo v úmysle učiť. Často sa to vysvetľuje tak, že sa poukáže na to, že sme všetci hriešnici a nemali by sme nikoho súdiť. Je to v rozpore s ďalšími princípmi. Ale to by porušovalo ďalšie princípy, ktoré nás písmo učí. Niekedy musíme súdiť a konfrontovať veriacich s hriechom. To vyžadujú súdenie.

Je to v rozpore s Mojžišovým zákonom

Ak by Pán Ježiš povedal: Kto je absolútne a bezhriešne dokonalý, nech hodí prvý kameň, tak by to bolo v rozpore s Mojžišovým zákonom a mohli by Ho právom obviniť. Mojžišov zákon nevyžadoval bezhriešnu dokonalosť, inak by poprava za hriechy nebola možná, lebo by nebol nikto kvalifikovaný ju vykonať.

Kniha 5. Mojžišova 22-24: Keby pristihli muža, ktorý spal s vydatou ženou, nech zomrú obidvaja: muž, ktorý spal so ženou, i žena. Tak odstráň zlo z Izraela! Keby bola deva-panna zasnúbená s mužom, a stretol by ju v meste iný muž, a spal by s ňou, vtedy ich oboch vyveďte k bráne toho mesta a ukameňujte ich na smrť: dievku za to, že nevolala do mesta o pomoc, a muža za to, že zneuctil ženu svojho blížneho. Tak odstráň zlo zo svojho prostredia!

Ak je najčastejší výklad tejto pasáže nesprávny, tak čo tu Pán Ježiš hovorí? Ťažiskom v tejto súvislosti je Mojžišov zákon. To, čo Pán Ježiš povedal je nasledovné: Keď niekoho súdime na základe Mojžišovho zákona, potom musíme vziať do úvahy všetko, čo Mojžišov zákon hovorí o tomto hriechu a o následnom treste. Zákon hovorí, že keď je niekto vinný cudzoložstvom, musí byť ukameňovaný. Ale to nebolo všetko, čo Mojžiš napísal. Napísal tiež, že vinník môže byť odsúdený a popravený na základe svedectva dvoch alebo troch svedkov. Farizeji teda museli mať týchto svedkov, lebo tvrdili, že bola pristihnutá pri skutku. A to ešte nie je všetko, čo Mojžiš napísal. Tí dvaja alebo traja svedkovia, na ktorých svedectvo by bol niekto odsúdený na smrť, musia ako prví hodiť kameňom. Ako prví teda musia hodiť kamene pôvodní žalobcovia. Nájdeme to v 5. knihe Mojžišovej v 13. a 17. kapitole, kde sa píše o verných svedkoch pred súdom. Ako verného definujú rabíni svedka, ktorý nie je vinný tým istým hriechom ako obžalovaný.

Môžeme to zhrnúť nasledovne: Tí dvaja alebo traja svedkovia, podľa ktorých svedectva mohol byť niekto odsúdený na smrť a ktorí mali hodiť prví kameňom, nemohli byť vinní tým istým hriechom ako obžalovaný. Pán Ježiš im teda v súvislosti s Mojžišovým zákonom pripomína, aby svedok, ktorí nie je vinní tým istým hriechom hodil ako prvý kameň.

Jeden po druhom odchádzali, čo znamenalo, že svedkovia neboli nevinní, čo sa týkalo hriechu cudzoložstva. V desiatom verši čítame, že cudzoložnica zostala sama a Pán Ježiš sa jej spýtal: „Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil? Odpovedala: Nikto, Pane! Nato povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem.“ Neospravedlnil jej hriech, lebo povedal: „Choď a odteraz viac nehreš.“ Išlo o právoplatné odsúdenie na základe Mojžišovho zákona. Keďže dvaja alebo traja svedkovia neboli spôsobilí ako prví hodiť kameňom, nebolo možné podľa zákona vykonať trest.

Bolo to jediný raz, čo sa farizeji pokúšali dostať Pána Ježiša do konfliktu s Mojžišovým zákonom, ale tento pokus sa im nevydaril. Neskôr to už neskúšali. Ďalej pokračovali v obviňovaní, že porušuje zákony Mišny.