Keď sa diabol pasuje za odborníka na teológiu

By , 1. marca 2020 19:42

Evanjeliový úryvok Prvej pôstnej nedele (Mt 4, 1-11) opisuje Ježišovo pokúšanie. Tri dialógy medzi Božím Synom a diablom sú vždy zakončené biblickým citátom. Opäť sa vyzdvihuje dôležitosť čítať a správne poznať Sväté písmo. Pôstne obdobie je na to zvlášť vhodným časom.

Číslo 40 pripomína čas, ktorý strávil Mojžiš na vrchu Sinaj predtým, ako dostal Božie prikázania. Podľa rabínskeho rozprávania aj patriarcha Abrahám putoval 40 dní a 40 nocí k vrchu Morja, na ktorom mal obetovať svojho syna Izáka. Za ten čas nič nejedol a nepil a živil sa z pohľadu na anjela, ktorý ho sprevádzal, a z jeho slov. Izraelský národ putoval 40 rokov po púšti. Číslo 40 je v Svätom písme symbolom prípravy, po ktorej začne niečo nové. Mojžiš z vrchu Sinaj prináša Pánove prikázania, čím sa začína nová kvalitu vzťahu Izraela s Bohom. Po 40 rokoch putovania sa Izrael usadí v krajine, čím začína nové obdobie v jeho dejinách. Pán Ježiš po 40 dňoch od svojho zmŕtvychvstania vystúpi do neba, čím sa začína nové obdobie v dejinách Cirkvi atď. Podobne 40 dňové pôstne obdobie je dobou prípravy na veľkonočné sviatky.

Priorita Božieho slova

Pre pochopenie rozprávania je potrebné mať stále na mysli celkový kontext príbehu. Pred pokušením Matúšovo evanjelium spomína Ježišov krst a hlas z neba, ktorý prehlásil Ježiša za milovaného Syna, čiže Božieho Syna.

Práve na túto skutočnosť naráža diabol v prvých dvoch pokušeniach: „Ak si Boží Syn…“ Diabol žiada, aby Kristus prejavil svoju božskú moc, čo Ježiš radikálne odmieta. Kristus nie je mesiášom, ktorý sľubuje materiálny blahobyt a život bez morálnych nárokov. V konfrontácii so zlým duchom nepoužíva zázraky, ale argumentuje Svätým písmom. Je potrebné byť poslušný Božiemu slovu. Viac ako chlebom sa potrebujeme sýtiť slovom živého Boha.

Cesta Božieho ľudu

Všetky Ježišove odpovede pochádzajú zo starozákonnej knihy Deuteronómium (8,3; 6,16; 6,13), ktorá je reflexiou na putovanie izraelského národa po púšti, kde národ zažil hlad, neveru v Božiu prítomnosť, modloslužbu uctievaním zlatého teľaťa, ale na druhej strane národ zažil ochranu a pomoc z Božej strany (vyslobodenie z Egypta, dar manny, vody, prepelíc atď.).

Deuteronómium pozýva národ, aby prijal Božie prikázania a zachovával ich bez toho, aby skúšal Boha. Ježiš oživuje túto skúsenosť Božieho ľudu. Strávi na púšti 40 dní, ako kedysi izraelský národ na púšti 40 rokov. Ale Ježiš prekonáva krízu a slabosť ľudu a vyjadruje úplné prijatie Božieho slova.

Poslušnosť Otcovi

Evanjelista Matúš predstavuje diabla ako odborníka na teológiu, ktorý pri argumentácii taktiež používa Sväté písmo. Diablovi pre dosiahne svojho cieľa sú vhodné všetky prostriedky, aj tie najsvätejšie. Pamätajme na to! Zlý duch cituje žalm 91, ktorý je žalmom dôvery v Božiu ochranu.

Kristus je vyzvaný, aby využil svoje privilégium, ktoré má, keďže je Boží Syn. Avšak Pán Ježiš nikdy nepožadoval pre seba špeciálne postavenie: „Nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu…“ (porov Flp 2, 6-7)

Pokušenie je istým spôsobom anticipáciou utrpenia, keď v Getsemanskej záhrade prijíma Otcovu vôľu bez akýchkoľvek podmienok. Odmieta volať o pomoc anjelské sily: „Ježiš mu povedal: »Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov? Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že to má byť takto?«“ (Mt 26, 52-54) Tichom reaguje na pokušenie protivníkom, ktorí žiadajú, aby zostúpil z kríža (Mt 27,40.43).

Idolatria

Diabol ponúkol Ježišovi Kristovi „moc“ a „synovstvo“ na jeho spôsob, na spôsob, egoizmu, ktorý myslí na seba, svoj prospech a svoj úžitok. Boží Syn sa stal človekom pre nás a pre našu spásu. Božie slovo nás varuje pred troma druhmi idolatrie: pred idolatriou materializmu, idolatriou manipulovania Bohom a idolatriou manipulovania inými ľuďmi.

Autor: František Trstenský