Starší ľudia by si určite s nostalgickým povzdychom spomenuli na svoje detstvo a advent. Rorátna svätá omša v skorých ranných hodinách mala svoje čaro. A ako je to dnes? Na Vianoce sa dá pripravovať rôznymi spôsobmi. Upratovaním, pečením, návštevou vianočných trhov, vareným vínom, koláčmi,… alebo aj duchovne. Napríklad rorátmi – adventnými svätými omšami pri sviečkach v skorých ranných hodinách.

Ján Jalovecký v roku 1952 napísal: „Keď sa rozvidnieva, veriaci sa v posvätnom tichu vracajú domov z kostola. Snehom pokrytý kraj a ranná hmla tvoria priliehavé pozadie pre adventné túžby veriacej duše. “ Hoci veľa snehu ani ranné hmly nás asi na ceste z kostola za našimi každodennými povinnosťami sprevádzať nebudú, roráty stále ostávajú nádherným spestrením adventu.

Roráty, votívne sväté omše ku cti Panny Márie, začínajú vždy pred svitaním, aby nám pripomenuli, že aj pred narodením Ježiša Krista ľudstvo „kráčalo vo tmách“ (Iz 9, 1). Tma v kostole pripomína svet, ktorý je v tme, a naopak, ožiarený oltár symbolizuje Krista, ktorý prichádza ako pravé svetlo sveta. Tak ho predpovedali proroci, a tak, ako to o sebe aj sám povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ (Jn 8, 12-13) Naši predkovia chodili do kostola s lampášmi, ktorými si svietili na cestu a ktoré ich doviedli do cieľa. Podobne ako maják je pre námorníkov nádejou, lebo im oznamuje, že už nie sú ďaleko od pevnej zeme a zároveň ich aj vedie svojím svetlom do bezpečného prístavu, tak je naším svetlom počas celého adventu Ježiš Kristus.

1 Svetlo do nového dňa.

Táto cesta začala už v 4. storočí, spolu so zvyšujúcim sa záujmom o postavu Panny Márie v liturgii. Cez pohľad na Máriu môžeme totiž vo veľkej miere prijímať Božie vtelenie počas Vianoc. Práve preto bol v minulosti zvyk intenzívne sláviť tzv. roráty, čiže svätú omšu pred svitaním. Ňou sa naznačovalo smutné položenie ľudstva, ktoré kráča vo tmách, kým mu narodenie Krista neprinieslo svetlo – blaživú nádej na vykúpenie.

2 Príprava na Vianoce.

Slovo rorate je zo začiatku antifóny Rorate, caeli desuper čiže Roste, nebesia, z výsosti. Touto antifónou sa začínala votívna omša ku cti Panny Márie v advente. Votívna omša (missa votiva) bola v minulosti taká, ktorá sa slúžila s určitým mimoriadnym úmyslom. Vždy sa slávila v bielej farbe počas celého adventu. Touto svätou omšou sa u veriacich Cirkvi obnovovala túžba, ktorou praotcovia očakávali príchod Vykupiteľa. Táto túžba sa obnovuje aj dnes. Rozumné adventné predsavzatia sú dobrým osobným sprievodcom pri príprave sa na príchod Krista, ale pravidelné roráty ťa svojou liturgiou a spevmi pripravia na Vianoce cez prítomnosť v spoločenstve.

3 Cvičenie sa v cnosti sebazaprenia.

Táto príprava na sviatky sa často spája so snahou „byť lepším človekom“ . Človek chce byť dobrý, inak povedané – cnostný. A tieto cnosti, dobré vlastnosti, naberieme na seba len cez tréning, po ktorom sa pre nás stanú dobrým návykom. Aj preto pred Vianocami začína advent, čas cviku a príprav. Prekonaním svojej rannej lenivosti, alebo teplého komfortu domova sa cvičíme v sebazaprení a solidárnosti s tými,  ktorí takýto domov mať nemôžu.

Ako teda hovorí Tolkien Frodovi v Pánovi prsteňov – „Je to nebezpečná cesta, vyjsť za dvere…“.
Na roráty obzvlášť – nebezpečná pre našu zlú rannú náladu, ľahostajnosť z Vianoc a lenivosť.