3. september – deň jeho biskupskej vysviacky
* okolo 540, Rím
+ 12. marec 604, Rím
Pontifikát: 590 – 604

Sv. Gregor žil v prechodnom období medzi európskych starovekom a stredovekom. O Itáliu sa v 6. storočí zaujímali bojovné germánske kmene Gótov, Vandalov a Longobardov. Ich vojenské výpravy takmer celkom zničili Rím. Že sa tak nakoniec nestalo, na tom má veľkú zásluhu práve sv. Gregor Veľký. Celkove ho mnohí historici pokladajú za poslednú veľkú osobnosť kresťanského staroveku (posledný zo štyroch veľkých západných cirkevných otcov po sv. Ambrózovi, Augustínovi, a Hieronymovi) a za strojcu, zakladateľa stredoveku.

Sv. Gregor sa narodil v Ríme okolo roku 540 ako syn Gordána, bohatého senátora, ktorý sa neskôr vzdal svojej funkcie a stal sa jedným z deviatich rímskych diakonov. Otca aj matku Silviu si tiež uctievame ako svätých. Gregor dostal dôkladné vzdelanie a cisár Justín Mladší ho vymenoval za prefekta, hoci mal vtedy len 34 rokov. Rok na to – po smrti svojho otca – však kariéru prefekta zanechal a vo vlastnom dome založil kláštor sv. Andreja. Aj sám prijal rehoľné rúcho. Okrem toho založil aj ďalších šesť kláštorov na Sicílii. Počas pontifikátu pápeža Pelágia II. (579-590) sa stal diakonom a pápežským delegátom v Carihrade. Hoci nedosiahol v Carihrade veľké diplomatické úspechy, predsa si láskavým správaním a hlbokým duchovným životom získal úprimnú úctu na cisárskom dvore. Po smrti Pelágia bol jednohlasne zvolený za pápeža

Jeho pontifikát bol poznačený mnohými nepokojnými udalosťami. Rím bol spustošený záplavami a morovou epidémiou. Pápež vyzýval k úprimnému pokánia a nariadil verejné pobožnosti v siedmych rímskych kostoloch, po ktorých mor ustal.  Práve vtedy prebiehalo sťahovanie národov. Zásluhou Gregora sa podarilo pokresťančiť Vizigótov v Španielsku. K pravej náuke sa vrátili aj ariánski Longobardi a Galovia. Jeho zásluhou sa podarilo priviesť ku kresťanstvu pohanských Anglosasov. Z kláštora sv. Andreja v Ríme poslal 40 mníchov, na čele so sv. Augustínom Canterburským, ktorý položil základy hierarchie, cirkevnej správy, kultúry a vzdelania v Anglicku.

K jeho úspechom pripisujeme najmä reformu liturgie, predovšetkým treba zdôrazniť, že zjednotil liturgický spev, ktorý pretrváva do dnešných dní pod názvom gregoriánsky chorál a je to jediný oficiálny spev katolíckej Cirkvi. Môžeme povedať, že práve povelom od sv. Gregora sa naštartovala cirkevná hudba a o pár rokov sa prudko rozvila aj svetská hudba, teda sv. Gregor sa významne pričinil aj o vývoj hudby ako takej. Taktiež zvyk slúžiť gregoriánske omše za zosnulých pochádza z tohto obdobia.

Dejiny mu dali prívlastok Veľký, on však používal titul „servus servorum Dei“ (sluha Božích služobníkov). Zaujímavosťou je aj to, že ako prvý mních v histórii sa stal pápežom. Hlboký duchovný život spájal so starostlivým plnením vonkajších povinností. To isté odporúčal všetkým duchovným pastierom v spise Liber Regulae pastoralis. Veľmi známe sú aj štyri knihy, nazývané Dialógy. Druhú knihu venoval sv. Benediktovi z Nursie, čím prispel k rozšíreniu jeho úcty a jeho rehole.

Pri pohľade na život sv. Gregora si môžeme všimnúť dve výrazné vlastnosti, ktoré so sebou tak neoddeliteľne súvisia. Dôvera a poslušnosť. Sv. Gregor dôveroval Bohu a nechal sa ním viesť od vstupu do kláštora benediktínov cez pápežský stolec až po smrť. Nechal sa pohltiť Bohom a celý život stavil na jedinú kartu – na Boha. Boh si tohto skromného človeka vyhliadol, mal s ním veľký plán a prítomnosť sv. Gregora v dejinách Cirkvi je kľúčová. Podobne je to aj u nás. Boh si nás vyhliadol na určité pozície v živote a je presvedčený, že táto úloha bude splnená na 100%. Otázka, ktorú si kladiem: ako dosiahnem taký výsledok? A odpoveď je jednoduchá. Stačí, keď sa nechám viesť Bohom a budem robiť to, čo odo mňa očakáva, a pôjdem tam, kam ma on posiela.