Sviatok Božieho milosrdenstva je slávený na prvú nedeľu po Veľkej noci, čiže druhú veľkonočnú nedeľu, nazvanú Nedeľou Božieho milosrdenstva. Do liturgického kalendára ju zapísal najprv kardinál František Macharski pre krakovskú diecézu (1985) a potom niektorí poľskí biskupi v svojich diecézach. Na žiadosť Poľskej konferencie biskupov Svätý Otec Ján Pavol II. v roku 1995 ustanovil tento sviatok pre všetky diecézy v Poľsku. V deň kanonizácie sestry Faustíny 30. apríla 2000 pápež vyhlásil tento sviatok pre celú Cirkev.

Inšpiráciou pre ustanovenie tohto sviatku bola túžba Ježiša, ktorú odovzdala sestra Faustína. Pán Ježiš jej povedal: Túžim, aby prvá nedeľa po Veľkej noci bola sviatkom milosrdenstva (Den. 299). Túžim, aby sviatok milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti (Den. 699). Vo viacerých zjaveniach Pán Ježiš povedal nielen o mieste sviatku v liturgickom kalendári v Cirkvi, ale aj motív a cieľ jeho ustanovenia, spôsob prípravy a tiež veľké prísľuby. Najväčšou z nich je milosť „úplného odpustenia vín a trestov“ spojená s prijatím svätého prijímania v tom dni po svätej spovedi (bez náklonnosti k hriechu), v duchu úcty k Božiemu milosrdenstvu, čiže v postoji dôvery k Bohu a činnej lásky k blížnemu. Je to – ako hovorí profesor Ignacy Rozycki – väčšia milosť ako úplné odpustky. Tie pozostávajú len na odpustení dočasných trestov za učinené hriechy, ale nie sú nikdy odpustením samotných vín. Najosobitnejšia milosť je tiež väčšia ako milosť sviatostí, okrem krstu. V prísľuboch Kristus spojil odpustenie vín a trestov s prijatým svätým prijímaním na sviatok milosrdenstva, čiže z tohto pohľadu ju povýšil na úroveň „druhého krstu“. Prípravou na tento sviatok má byť novéna z modlitby korunky Božieho milosrdenstva počas deviatich dní, začínajúc od Veľkého piatku. Sviatok môjho milosrdenstva vytryskol z [môjho] vnútra pre potešenie celého sveta (Den. 1517), povedal Pán Ježiš sestre Faustíne.

Má najväčší význam medzi všetkými formami úcty k Božiemu milosrdenstvu, ktoré nám odovzdala sv. sestra Faustína, kvôli veľkým prisľúbeniam a jeho miestu v liturgii Cirkvi. Po prvýkrát Pán Ježiš hovoril o túžbe po ustanovení tohto sviatku v Plocku (Poľsko) a namaľovaní obrazu: Túžim, aby bol ustanovený sviatok milosrdenstva. Chcem, aby ten obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený na prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je sviatkom milosrdenstva (Den. 49). V ďalších rokoch sa k tomu Pán Ježiš vracal v niekoľkých zjaveniach, v ktorých určil nielen miesto tohto sviatku v liturgickom kalendári, ale uviedol aj dôvod ustanovenia, spôsob prípravy a slávenia, ako aj milosti s ním spojené.

Výber prvej nedele po Veľkej noci nie je náhodný. Na ten deň pripadá oktáva Zmŕtvychvstania Pána, ktorá venčí slávenie veľkonočného Kristovho tajomstva. Toto obdobie v liturgii Cirkvi, výraznejšie než pozostávajúce, ukazuje tajomstvo Božieho milosrdenstva, ktoré sa najplnšie zjavilo práve v umučení, smrti a zmŕtvychvstaní Krista. Slávenie sviatku Božieho milosrdenstva, hneď po liturgii umučenia a zmŕtvychvstania Krista, zvýrazňuje prameň a motív prežívaných tajomstiev viery. Samozrejme je ním milosrdenstvo Boha. Inými slovami – nebolo by diela vykúpenia, keby nebolo Božieho milosrdenstva. Tento súvis si všimla sv. sestra Faustína, ktorá v Denníčku napísala: Vidím, že dielo vykúpenia je spojené s dielom milosrdenstva, ktoré žiada Pán (Den. 89).

Aké sú dôvody na ustanovenie nového sviatku v liturgickom kalendári Cirkvi? Podáva ich Pána Ježiš, keď hovorí: Duše hynú napriek môjmu trpkému umučeniu. Dávam im poslednú nádej na záchranu – sviatok môjho milosrdenstva. Ak nebudú zvelebovať moje milosrdenstvo, zahynú naveky (Den. 965). Poslednou záchranou je utiekať sa k Božiemu milosrdenstvu; aby sme túto záchranu využili, treba vedieť, že záchrana existuje, treba poznať Boha v tajomstve jeho milosrdenstva, a tomuto poznaniu napomáha ustanovenie osobitného sviatku, ktorý obracia našu pozornosť na túto Božiu vlastnosť.

Prípravou na tento sviatok je novéna, ktorá spočíva v modlitbe korunky Božieho milosrdenstva počas 9 dní, začínajúc od Veľkého piatku. V tej novéne, prisľúbil Pán Ježiš, udelím dušiam všetky milosti (Den. 796). Medzi ľuďmi je rozšírená aj novéna k Božiemu milosrdenstvu zapísaná v Denníčku sv. sestry Faustíny, v ktorej každý deň privádzame k Bohu inú skupinu duší. Túto novénu sa môžeme modliť, ale nemôžeme sa uspokojiť len s ňou, pretože Pán Ježiš túži, aby sviatok predchádzala novéna skladajúca sa z korunky Božieho milosrdenstva.

V tento deň má byť obraz Božieho milosrdenstva slávnostne posvätený a verejne uctený. Kňazi majú hovoriť kázne o Božom milosrdenstve a vzbudzovať dôveru v dušiach ľudí. Veriaci by mali tento deň prežívať v duchu úcty k Božiemu milosrdenstvu, teda v postoji dôvery k Bohu a postoji milosrdenstva voči blížnym. Prvá nedeľa po Veľkej noci je sviatkom milosrdenstva. Ale musí byť aj skutok. Žiadam uctievať moje milosrdenstvo slávnostným slávením tohto sviatku a vzdávaním úcty tomu obrazu (Den. 742).

Sviatok milosrdenstva je nielen dňom veľkej úcty voči Bohu v tajomstve jeho milosrdenstva, ale aj dňom nesmiernych milostí, pretože Pán Ježiš k nemu pripojil veľké prisľúbenia. Najväčšie sa týka milosti úplného odpustenie vín a trestov: Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov (Den. 699). Táto milosť, vysvetľuje profesor I. Róžycki, je niečím oveľa väčším, než úplné odpustky. Úplné odpustky spočívajú totiž len v odpustení dočasných trestov, ktoré sme si zaslúžili za spáchané hriechy, ale nikdy nie sú odpustením samotných vín. Tá mimoriadna milosť je zároveň väčšia ako milosti šiestich sviatostí, s výnimkou sviatosti krstu, pretože odpustenie všetkých vín a trestov sa dosahuje jedine sviatostnou milosťou krstu. V uvedených prisľúbeniach Kristus spojil odpustenie všetkých vín a trestov so sv. prijímaním prijatým na sviatok milosrdenstva, čiže ho tým pozdvihol na úroveň «druhého krstu». Je samozrejmé, že sväté prijímanie musí byť na sviatok milosrdenstva nielen hodne prijaté, ale má spĺňať aj základné požiadavky úcty k Božiemu milosrdenstvu, aby sme mohli získať úplné odpustenia vín a trestov. Treba vysvetliť, že k svätej spovedi nemusíme pristúpiť na sviatok milosrdenstva, môžeme túto sviatosť prijať aj skôr. Dôležité je však to, aby naša duša bola čistá, bez náklonnosti k akémukoľvek hriechu. Prežívanie tohto sviatku musí byť v duchu úcty k Božiemu milosrdenstvu, čiže v duchu dôvery k Bohu a milosrdenstva voči blížnym. Len takýto postoj dovoľuje očakávať splnenie Kristových prísľubov spojených s touto formou úcty k Božiemu milosrdenstvu.

Pán Ježiš povedal, že v tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát (Den. 699). V tento deň všetci ľudia, ba aj tí, ktorí si predtým neuctievali Božie milosrdenstvo a ešte sa len obrátili, môžu mať účasť na všetkých milostiach, ktoré Pán Ježiš pre tento sviatok pripravil. Jeho prisľúbenia sa netýkajú len nadprirodzených milostí, ale aj dočasných dobrodení, ktorých veľkosť nebola obmedzená. Ľudia plní dôvery môžu prosiť o všetko pre seba i pre iných, len aby predmet ich modlitby (to, o čo v modlitba prosia) bol zhodný s Božou vôľou, teda dobrý pre človeka v perspektíve večnosti. Milosti potrebné k spáse sú vždy zhodné s Božou vôľou, lebo Boh po ničom inom tak netúži, ako po spáse duší, za ktoré Ježiš obetoval svoj život. Teda na sviatok milosrdenstva sú ľuďom a spoločenstvám dostupné všetky milosti a dobrodenia, ak o ne budú s dôverou prosiť.

sr. M. Elżbieta Siepak ISMM