Comments (0) Dogma o Nanebovzatí Panny Márie bola prijatá až v 20. storočí, čo môže vyvolať množstvo nedorozumení. Preto by mal veriaci katolík poznať odpovede na najčastejšie kladené otázky a námietky v tejto problematike. Tajomstvo Nanebovzatia teda úzko súvisí s tajomstvom Nepoškvrneného počatia, ktoré ako článok viery slávnostne definoval pápež Pius IX. v roku 1854.
Continue reading 'Nanebovzatie preblahoslavenej Panny Márie'»
Sv. Terézia Benedikta od Kríža, vlastným menom Edita Steinová, sa narodila 12. októbra 1891 vo Vratislave – vtedajšej nemeckej časti Sliezka a v dnešnom Vroclave v Poľsku – v židovskej obchodníckej rodine ako najmladšie dieťa. Vyštudovala filozofiu, germanistiku, históriu a psychológiu.
Continue reading 'Sv. Terézia Benedikta od Kríža (Edita Steinová)'»
Premenenie Pána patrí k najdôležitejším udalostiam v živote Ježiša Krista tu na zemi. Sv. Matúš píše: O šesť dní (šesť dní po Petrovom vyznaní, že Ježiš je Mesiáš, a po prvej predpovedi utrpenia) vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo.
Continue reading 'Premenenie Pána na vrchu Tábor'»
Sv. Ignác sa narodil na zámku Loyola v baskickej provincii Giupuzcoa v severnom Španielsku. Jeho otec sa volal Beltran de Oňaz a matka Marina Sanchezová de Licon. Spolu mali trinásť detí, Ignác bol najmladším. Pri krste dostal meno Iňigo Lopez. Až ako študent parížskej univerzity sa začal podpisovať Ignatius de Loyola.
Continue reading 'Sv. Ignác z Loyoly'»
Mária Magdaléna patrí k najznámejším biblickým postavám. Ako jej meno prezrádza, pochádzala z mestečka Magdala, ktoré ležalo pri Galilejskom jazere. Evanjeliá na dvoch miestach uvádzajú, že Ježiš z nej vyhnal sedem zlých duchov (Mk 16,9 a Lk 8,2). Po tejto udalosti sa zaradila medzi Ježišových učeníkov (medzi nich patrili nielen apoštoli, ale aj mnoho iných mužov a žien).
Continue reading 'Sv. Mária Magdaléna, Ježišova učeníčka'»
Sv. Jakub sa zvykne niekedy nazývať aj Starším, aby sa odlíšil od Jakuba Mladšieho, ktorý bol prvým biskupom mesta Jeruzalema. Jakub Starší bol bratom sv. Jána apoštola. Ich otec sa volal Zebedej a matka Mária Salome. Pochádzali z Betsaidy. Jakub sa narodil približne v tom čase ako apoštoli Peter a Ondrej. Doma dostali dobrú výchovu – čítanie, písanie, základy židovskej viery. Takisto navštevovali synagógu, kde čítali Písmo. Podľa dobrých židovských zvyklostí sa vyučili aj remeslu. Blízke im bolo rybárčenie, keďže ich otec sa tým živil. Ich rodina bola zrejme majetná, keďže otec si aj najímal ľudí na prácu. Na Ježišovu výzvu, aby šli za ním, zanechali všetko a po zvyšok svojho života sa venovali už len „lovu ľudí“.
Continue reading 'Sv. Jakub Starší, apoštol'»
O svätom Benediktovi vieme veľmi málo. Jedinú správu o ňom udáva päťkostolský biskup sv. Maurus, ktorý poznal Benedikta osobne. Píše v nej, že po smrti Andreja-Svorada sa Benedikt rozhodol bývať na tom istom mieste.
Continue reading 'Benedikt zo Skalky, pustovník'»
Svorad pochádzal z Poľska, údajne sa narodil okolo r. 980 niekde v okolí rieky Visly v rodine roľníka. Traduje sa, že ako mladý mních žil neďaleko slovenských hraníc v dedine Tropie nad Dunajcom. Ako mnohí iní, pridržiaval sa cyrilometodskej tradície.
Continue reading 'Sv. Andrej-Svorad, pustovník'»
Giovanni Fidanza, brat Bonaventúra, sa narodil pravdepodobne v r. 1217 (niektorí historici pred rokom 1950 uvádzajú rok 1221) v Bagnorei, dnes časť Bagnoregia v provincii Viterbo. Jeho otec Giovanni bol lekárom. Matku, Mariu di Ritello, zdobila mimoriadna zbožnosť a veľká úcta k sv. Františkovi z Assisi. Ako píše Bonaventúra, František ho ako malého chlapca zázračne uzdravil zo smrteľnej choroby. Bonaventúra sa osobne s Františkom zrejme nikdy nestretol, pretože k uzdraveniu došlo až po roku 1226, teda po Františkovej smrti.
Continue reading 'Sv. Bonaventúra, biskup a učiteľ Cirkvi'»
Svätý Benedikt, zakladateľ západného mníšstva a hlavný patrón Európy, sa narodil v Nursii (dnes Norcia v Umbrii, Taliansko) okolo r. 480 v šľachtickej rodine. Nezachovalo sa však veľa historických písomností, čo sa týka jeho osoby. Na štúdiá bol poslaný do Ríma. Hlavným predmetom jeho štúdia bola rétorika – umenie presvedčiť hovoreným slovom. Úspešným rečníkom nebol ten, ktorý mal najlepšie argumenty alebo vyjadril pravdu, ale ten, kto používal rytmus, výrečnosť a techniku, ktorá slúžila na presvedčenie bez zapojenia srdca. Táto filozofia sa odrážala i v životoch študentov.
Continue reading 'Sv. Benedikt z Nursie, opát'»
