Čím sa sýtiš?

By , 5. augusta 2018 6:54

Zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“ Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“ Povedali mu: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: ‚Dal im jesť chlieb z neba.‘“ Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život.“ Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“ Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“(Jn 6, 24-35

Dnes začnem svätým Pavlom: „Už nežite, ako žijú pohania, v márnosti svojho zmýšľania“ (Ef 4, 17). Vieš, aké je to zmýšľanie? „Ich bohom je brucho“ (Flp 3, 19). Všetko sa točí len okolo „mať a užívať“.

Príkladom toho sú aj Židia v dnešnom prvom čítaní a tiež v evanjeliu. Tí prví šomrú, lebo nemajú čo jesť. Ich konanie je v podstate prirodzené, veď ešte nedávno mali v Egypte plné hrnce, no vzdali sa ich a odišli do neistoty. Keď im Boh dal mannu, zbierali ju, sýtili sa ňou, no dostávajú sa do bodu, keď im to nestačí: „Niet chleba, niet vody! A tento biedny pokrm sa nám už protiví“ (Nm 21, 5). Rozumieš? Na chlieb z neba povedali, že sa im protiví!

A v evanjeliu? Nešli za Ježišom preto, že videli znamenia, ale preto, že sa najedli. Zadarmo. Chceli taký skvelý život – mať koláče bez práce. Pritom vedeli skutočný význam manny – že to bol chlieb z neba. Veď sa na to odvolávali: „Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: ‚Dal im jesť chlieb z neba‘“ (Jn 6, 31). Chceli však len niečo podobné: „Čo nám dáš ty?“, nevideli „za“. Videli mannu, ale nevideli Boží dar.

Preto je veľmi potrebné často si obnovovať vieru v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii. Vidieť „za“ kúsok oblátky. Vidieť Boží dar, ktorým je sám Boh. „Čo nám dáš ty?“ „Ja som chlieb života“ (Jn 6, 35).

Koľká nevedomosť aj dnes vládne medzi katolíkmi! Vidno to nedeľu čo nedeľu pri každej svätej omši, keď mnohí neprijímajú Chlieb života. Iste, niektorí nemôžu (napríklad rozvedení, ktorí žijú s novými partnermi), ale koľkí môžu, no neprijímajú.

Preto je veľmi dôležité znovu a znovu opakovať, že Eucharistia nie je kus chleba, ale živý Boh. Že sväté prijímanie nie je zjedenie nejakej oblátky, ale zjednotenie sa s Bohom. Že je to závdavok večného života.

Prečo toľkí katolíci nechcú žiť večne?

V tejto veci je nesmierne dôležitá úloha kňazov, ale aj rodičov. Nie dokazovať prítomnosť Krista v Eucharistii, ale ju ohlasovať. Nezdôrazňovať povinnosť účasti na svätej omši, ale vyzdvihovať privilégium sýtenia sa Bohom. Dokonalosť nespočíva v tom, aby sme nehrešili, ale aby sme v hriechu neostávali a vždy urobili všetko preto, aby sme sa mohli spojiť s Ježišom v Eucharistii. Boh nás tak bude premieňať na seba. Čo viac mi treba?

zdroj:dcza.sk