Evanjeliový úryvok dnešnej nedele (Lk 14, 25 – 33) ponúka dve podobenstva, na ktorých Ježiš ilustruje náročnosť povolania nasledovať ho.

Človek môže byť Ježišovým učeníkom, len ak nenávidí svojich rodičov a súrodencov (porov. Lk 14,26). Sloveso „nenávidieť“ (po grécky miséo) v tejto vete je semitizmus a má význam „jedného milovať menej než druhého“. Ježišov učeník musí menej milovať rodičov, súrodencov atď., než samotného Ježiša. V podobnom duchu treba chápať slová o nesení kríža v ďalšom verši: „A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.“ Znamená to, že ten, kto chce Krista skutočne nasledovať, musí byť pripravený priniesť obety.

Stavba veže

Veža bola bežná stavba v staroveku. Mohla mať vojenský, obranný alebo poľnohospodársky účel (napríklad sýpky, sklad, ochrana pred útokom nepriateľa). Príklad stavby veže bol preto poslucháčom veľmi dobre známy a zrozumiteľný. Ak je veža nedokončená, vyzerá smiešne a pre iných je terčom posmechu. Boží Syn chce povedať: Keď ide o duchovné veci, nikdy nezačínajte veci bez hlbokej úvahy. Nedokončená vec je horšia než začatá. To platí aj pre takú vážnu vec ako rozhodnutie byť Ježišovým učeníkom: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“ (Lk 9,62) Nemáme byť polovičatými ľuďmi evanjelia, lebo budeme na posmech a posmechu vystavíme samotného Krista.

Vojenská výprava

Podobenstvo vytvára dvojičku s predchádzajúcim podobenstvom. V ňom sa majiteľ snaží vyhnúť posmechu, ak stavbu nedokončí. V tomto podobenstve kráľovi ide o oveľa väčšiu zodpovednosť, ide o životy iných. Môže kvôli svojej nerozvážnosti vystaviť smrti 10 000 svojich vojakov? Podobenstvo teda vyznieva ešte naliehavejšie a vážnejšie v porovnaní s predchádzajúcim. Poslucháči dobre rozumeli aj tomuto podobenstvu, lebo v Starom zákone je veľa príkladov vojnového ťaženia a porážok v dejinách samotného židovského národa. Uspieť s 10 000 vojakmi proti tomu, kto ich má 20 000, je možné, ak sú vojaci lepšie vycvičení; majú lepšiu výzbroj alebo kráľ nájde to druhé vojsko nepripravené a zaskočí ho nečakaným útokom. To všetko musí kráľ premyslieť. Dôraz sa kladie na vetu: „Či si najprv nesadne a neporozmýšľa?“ Sloveso „sadne si…“ zdôrazňuje, že nejde o nejaké chvíľkové nepremyslené rozhodnutie urobené „za pochodu“, ale veľmi starostlivo zvážené rozhodnutie, prijaté so všetkými dôsledkami. Keď ide o duchovné veci, buď múdry, uvažuj so všetkými dôsledkami, čo znamená pre teba rozhodnutie byť Ježišovým učeníkom, lebo môžeš narobiť veľkú škodu. Chceš naozaj byť Ježišovým učeníkom?

Tieto slová môžu znieť možno pohoršujúco, akoby Ježiš odrádzal niekoho od toho, aby ho nasledoval. Ale z evanjelií poznáme príklady, že Ježiš nedovolil stať sa jeho učeníkom. „Keď Ježiš nastupoval na loď, prosil ho ten, ktorého predtým trápil zlý duch, aby smel zostať s ním. On mu to nedovolil, ale mu povedal: „Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.““ (Mk 5, 18-19) Ježišovo zamietnutie bolo pre jeho dobro! Máme aj prípady, keď samotný uchádzač sa rozhodol nenasledovať ho: „Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok.“ Byť Ježišovým učeníkom nie je pre každého: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“ (Lk 9, 62)

Otázky na zamyslenie

– Boh chce od teba osobnú slobodnú odpoveď. Neskrývaš sa za zvyky a mienky ľudí a podľa toho upravuješ svoje správanie a názory aj vo vzťahu k evanjeliu?
– Nepraktizuješ svoju vieru len pod vplyvom prijatej tradície z rodiny alebo z okolia? Je to tvoje slobodné rozhodnutie, za ktorým si stojíš so všetkými dôsledkami?

autor: František Trstenský