Dobre naložiť s Božou dôverou (I.)
Evanjeliový úryvok najbližšej nedele (Lk 12, 32 – 48) ponúka Ježišove slová o správnom očakávaní učeníkov na Pánov príchod.
Podobenstvo o sluhoch, ktorí očakávajú Pána, má alegorické prvky, tzn. jednotlivé detaily majú hlbší význam: sluhami sú Ježišovi učeníci, pánom je Kristus, pánov návrat je Ježišov druhý príchod na konci sveta a zúčtovanie je posledný súd. Dávať načas pokrm znamená učiť a ohlasovať Ježišovo evanjelium.
Maličké stádo
Ježišova výzva „neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo“ sprevádza Cirkev počas celej jej existencie. Toto uistenie ešte výraznejšie zaznieva v Ježišovej reči pred svojím umučením vo Večeradle v Jánovom evanjeliu (Jn 13 – 17). Ako kresťania si neustále musíme uvedomovať, že sila kresťanstva nespočíva v počte členov, ale v Zakladateľovi, v jeho náuke a prisľúbeniach, ktoré nám dal. Kristovo evanjelium nepodlieha módnym vplyvom, nie je potrebné ho novelizovať, aby prežilo. Jeho záväznosť nepochádza z verejnej mienky alebo z vôle väčšiny v parlamente. Má Boží pôvod, a preto je neustále platné a aktuálne. Áno, spoločnosť sa vyvíja a napreduje technologický pokrok, ale morálne hodnoty ostávajú.
Ako zlodej
Použitie prirovnania k zlodejovi zodpovedá mnohým novozákonným textom a vyjadruje nečakannosť a nepredvídateľnosť Pánovho dňa. „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú.“ (Mt 6,19-20); „Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník.“ (Jn 10,1); „Len nech nik z vás netrpí ako vrah alebo zlodej alebo zločinec alebo sliedič.“ (1 Pt 4,15) Posolstvom použitého obrazu je výzva na bdelosť, ktorá sa má prejaviť morálnym životom v zhode s Božími požiadavkami.
Pochopiť Pánovu vôľu
Máme pred sebou text s prvkami starozákonnej múdroslovnej literatúry. Jej typickým znakom je „čierno-biely“ protiklad, aby bolo zreteľné, ktoré správanie si má poslucháč zvoliť. Múdry a verný sluha si svedomite plní povinnosti počas neprítomnosti svojho pána, lebo vie, že po jeho návrate sa mu bude zodpovedať. Inými slovami múdry a verný sluha pochopil správne, ako má naložiť s dôverou, ktorú do neho vkladá pán. Ten istý sluha je slobodný vo svojom rozhodovaní a môže sa rozhodnúť správať sa hlúpo.
Matúš a Lukáš
Hoci podobenstvo má v Matúšovom a Lukášovom evanjeliu veľmi podobné znaky, predsa len obsahuje rozdiely, ktoré potom poukazujú na iný dôraz, ktorý chcel jednotlivý evanjelista textom zvýrazniť. Evanjelista Matúš umiestnil podobenstvo o vernom a mudrom správcovi (Mt 24, 45 – 51) do Ježišovej eschatologickej reči v Mt 24-25. Celou Ježišovou rečou Matúš pripomína vytrvalosť a bdelosť Ježišových učeníkov až do druhého príchodu Krista.
V Lukášovom evanjeliu, ktorého úryvok sa číta túto nedeľu, Ježiš je na ceste do Jeruzalema. Podobenstvu predchádza otázka Petra, komu ho vlastne Ježiš adresuje. Lukáš kladie dôraz na zodpovednosť sluhov, tzn. Ježišových učeníkov v čase, keď nie je už viac telesne na zemi. Zrelosť Kristových nasledovníkov sa prejavuje v tom, že sa neskrývajú za svojho Majstra. Prijali jeho slová a poznajú jeho vôľu. Podobenstvo je pre kresťanov výzvou, aby neušli pred týmto svetom, ale aby sa v ňom usilovali napĺňať Božiu vôľu.
Otázky pre náš život
– Pán Ježiš zveril starostlivosť za šírenie evanjelia medzi tvojimi blízkymi do tvojich rúk. Ako nakladáš s touto Ježišovou dôverou?
– Nerobíš z Ježišovho evanjelia niečo banálne, čo vlastne ani netreba brať vážne? Uvedomuješ si vážnosť kresťanského posolstva?
– Si si vedomý, že budeš skladať účty pred Bohom nielen za svoje slová a skutky, ale aj za to, akým spôsobom si sa podieľal na šírení jeho evanjelia?
– Uvedomuješ si, že Kristus ti dôveruje? Nie je to len zbožné rozprávanie, ale Pán Ježiš naozaj chce, aby sme prevzali svoj podiel zodpovednosti pri šírení evanjeliových hodnôt v spoločnosti.
autor: František Trstenský