Židia šomrali na Ježiša, lebo povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“ a hovorili: „Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: ‚Zostúpil som z neba!?‘“ Ježiš im odpovedal: „Nešomrite medzi sebou! Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. U Prorokov je napísané: ‚Všetkých bude učiť sám Boh.‘ A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život. Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ (Jn 6, 41-51)

Pri čítaní alebo počúvaní príbehu proroka Eliáša sa v nás môže objaviť túžba mať pokrm ako on – zjedol kus chleba, napil sa vody a kráčal štyridsať dní a štyridsať nocí. Bohu nič nie je nemožné. No nech je pre teba skvelou správou, že aj my máme k dispozícii rovnaký, ba dokonca lepší pokrm. Ak sa sýtime Eucharistiou, máme silu odolávať hriechu, premáhať pokušenia a dobre žiť. A to nielen štyridsať dní, ale po všetky dni až do smrti.

Možno mi povieš, že si sa o to už pokúšal, no vždy si sa vrátil do starých koľají, lebo hriech, pokušenie, zlozvyk bol silnejší ako ty. Ale to je predsa samozrejmé – všetko, čo pochádza od zlého, je silnejšie ako my. Veď aj sám zlý je silnejší. No my neprijímame Eucharistiu preto, že sme už dobrí a podarilo sa nám nad všetkým zvíťaziť. V takom prípade totiž Eucharistiu nepotrebujeme – dokážeme byť dobrí vlastnými silami, sme sami sebe spasiteľmi. My prijímame Eucharistiu, lebo sme slabí, lebo poznáme svoju slabosť a vieme, že bez Krista nič nezmôžeme v boji proti zlu a pri konaní dobra.

V čom je teda problém? Že neraz ostaneš stáť a nejdeš na prijímanie, lebo si zhrešil. A diabol sa teší, že ťa odtiahol od Eucharistie. Čo si však urobil preto, aby si hriech zo svojho života odstránil? Prečo nejdeš hneď na spoveď, ak je potrebná (v prípade ťažkého hriechu)? A ak nemáš ťažký hriech, tak sa nevyhováraj, že celý týždeň si nebol na svätej omši, preto v nedeľu už nemôžeš ísť na prijímanie. To jednoducho nie je pravda. S Ježišom v Eucharistii sa môžeš zjednotiť vždy, keď nemáš na svedomí vážne previnenie. Aj preto je na začiatku svätej omše úkon kajúcnosti, kde si vzbudzujeme ľútosť – ňou sa nám odpúšťajú všetky ľahšie previnenia – a potom s čistým srdcom slávime Kristovu obetu.

Preto ti do ďalších dní dávam túto radu: Vždy, keď si na svätej omši, spoj sa s Ježišom prijímaním Eucharistie. Ak máš na svedomí ťažký hriech, neodkladaj so spoveďou do prvého piatku či nejakých sviatkov, ale utekaj na spoveď čo najskôr, ak treba, aj päťkrát za týždeň. Vo väčšine farností sa spovedá pred každou svätou omšou. Ak nemáš ťažký hriech, ľútosť ťa disponuje na prijatie Eucharistie.

Skús a presvedč sa, že to funguje. Nevzdaj to po prvom vážnom previnení. A formuj si svedomie vzdelávaním sa v otázkach mravov a viery, aby si vedel rozoznať vážne previnenie od ľahkého hriechu. Často totiž ľudia neprijímajú Krista, lebo nemajú dobre sformované svedomie. Pokladajú za ťažký hriech kadejakú hlúposť („nadávala som na kury“ – všakže to poznáš?), no skutočný ťažký hriech často nevidia. Keď si to vyskúšaš dva-tri mesiace, uvidíš, že to funguje. Že zrazu zvládaš odporovať diablovi, svetu, telu, lebo máš v sebe Božiu silu – samého Krista. Tvoj život bude šťastnejší a pokojnejší. Aj s nesením kríža… A budeš mať k tomu bonus – budeš žiť naveky. Tak to sľubuje Ježiš.

zdroj: dcza.sk