Homília Svätého Otca Františka (17. júna 2018)
V dnešnom úryvku z Evanjelia (porov. Mk 4,26-34) Ježiš rozpráva zástupom o Božom kráľovstve a dynamike jeho rastu v dvoch krátkych podobenstvách.
V prvom podobenstve (porov. v. 26-29) je Božie kráľovstvo prirovnané k tajomnému rastu semiačka, ktoré je vhodené do pôdy, následne vzklíči, rastie a vyženie klas, a to nezávisle od starostlivosti hospodára, ktorý sa po dozretí úrody postará o žatvu. Posolstvo, ktoré nám toto podobenstvo prináša, je nasledovné: skrze Ježišovo ohlasovanie a skutky je Božie kráľovstvo ohlásené, vtrhlo do oblasti tohto sveta a ako semiačko rastie a rozvíja sa samo od seba, vlastnou silou a podľa kritérií, ktoré sú ľudskými silami nerozlúštiteľné. Ono pri svojom raste a klíčení v dejinách nezávisí až tak od práce človeka, ale je predovšetkým vyjadrením moci a dobroty Boha, sily Ducha Svätého, ktorý riadi život kresťanov v Božom ľude.
Niekedy sa zdá, že dejiny so svojimi udalosťami a protagonistami idú opačným smerom ako je plán nebeského Otca, ktorý chce pre všetky svoje deti spravodlivosť, bratstvo, pokoj. My však máme žiť tieto časy ako obdobia skúšok, nádeje a bdelého očakávania žatvy. Ako v minulosti tak i dnes totiž Božie kráľovstvo rastie vo svete tajomným spôsobom, spôsobom prekvapujúcim, odhaľujúc skrytú moc malého semiačka, jeho triumfujúcu životaschopnosť. Uprostred ťaživých osobných i spoločenských udalostí, ktoré sa niekedy zdajú byť signálom zlyhávania nádeje, je treba zachovať dôveru v Božie konanie, ktoré je síce tiché, no mocné. V temných chvíľach a chvíľach ťažkostí preto nesmieme klesať na mysli, ale musíme zostať zakotvení v dôvere Boha, v jeho vždy zachraňujúcu prítomnosť. Zapamätajte si toto: Boh vždy zachraňuje. Je spasiteľom.
V druhom podobenstve (porov. v. 30-32) Ježiš pripodobňuje Božie kráľovstvo horčičnému zrnku. Je to veľmi drobné semiačko, no predsa sa dokáže tak rozvinúť, že sa z neho stane najväčšia rastlina zo všetkých v záhrade: má nečakaný a prekvapujúci rast. Nie je pre nás ľahké pochopiť tento druh Božej logiky neočakávanosti a prijať ju v našom živote. Dnes nás ale Pán vyzýva zaujať postoj viery, ktorý prekračuje naše plány, naše výpočty, naše výhľady. Boh je stále Bohom prekvapení. Pán nás stále prekvapuje. Je to pozvanie otvoriť sa veľkorysejšie Božím plánom, tak na úrovni osobnej ako aj na úrovni komunitnej. V našich komunitách je treba, aby sme boli pozorní na malé i veľké príležitosti na konanie dobra, ktoré nám Pán ponúka, a nechať sa zapojiť do jeho dynamiky lásky, prijatia a milosrdenstva pre všetkých.
Rýdzosť misie Cirkvi nie je daná úspechom alebo uspokojivosťou výsledkov, ale odvážnym napredovaním v dôvere a pokornej odovzdanosti Bohu. Napredovaním vo vyznávaní Ježiša a v sile Ducha Svätého. Je to uvedomovanie si, že sme malé a slabé nástroje, ktoré v Božích rukách a jeho milosťou môžu uskutočniť veľké diela, a dať tak napredovať jeho Kráľovstvu, ktoré je „spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom“ (Rim 14,17). Panna Mária nech nám pomáha byť jednoduchými, pozornými, aby sme spolupracovali našou vierou a našou prácou na rozvoji Božieho kráľovstva v srdciach a v dejinách.
Zdroj: https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-06/papez-frantisek-anjel-pana-17062018.html