Homília Svätého Otca Františka (10. júna 2018)
Evanjelium dnešnej nedele (porov. Mk 3,20-35) nám predstavuje dva druhy nepochopenia, ktorým musel Ježiš čeliť: nepochopenie zo strany zákonníkov a tiež zo strany jeho vlastných príbuzných.
Prvé nepochopenie. Zákonníci boli ľudia vzdelaní vo Svätom písme a ich úlohou bolo vysvetľovať ho ľudu. Niektorí z nich boli poslaní z Jeruzalema do Galiley, kde sa začala šíriť Ježišova povesť, aby ho pred ľudom znevážili. Aby svojím šírením rečí zdiskreditovali Ježiša, zbavili ho autority, aby vykonali túto hroznú vec. Práve pre tento účel boli vyslaní.
Zákonníci teda prichádzajú s presným a strašným obvinením – skutočne neštítiac sa ničoho idú priamo na vec a vravia: „Je posadnutý Belzebulom a mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov“. Inými slovami, že Ježiša vedie knieža zlých duchov, čo je viac-menej to isté ako povedať: „Tento tu je posadnutý“. Ježiš totiž uzdravoval množstvo chorých, ale zákonníci chceli, aby ľud uveril tomu, že to Ježiš nerobí mocou Ducha Svätého, ale mocou zlého ducha, mocou diabla.
Ježiš reaguje silnými a jasnými slovami, nestrpí to, lebo zákonníci – možno bez toho, že by si to uvedomovali – sa chystali dopustiť toho najvážnejšieho hriechu: poprieť a rúhať sa Božej Láske, prítomnej a činnej v Ježišovi. Rúhanie, hriech proti Duchu Svätému, je jediný neodpustiteľný hriech – tak hovorí Ježiš –, lebo pochádza zo srdca uzavretého voči Božiemu milosrdenstvu, ktoré pôsobí v Ježišovi. Táto epizóda ale obsahuje napomenutie i pre nás všetkých. V skutočnosti sa môže stať, že silná závisť voči nejakej osobe pre jej dobrotu a dobré skutky môže podnecovať k jej falošnému obvineniu. Tu je smrteľný jed: zloba, ktorá chce úkladným spôsobom zničiť dobrú povesť druhého. Nech nás Boh oslobodí od tohto strašného pokušenia! A ak si pri spytovaní svojho svedomia uvedomíme, že takáto zlá zelina začína v našom vnútri klíčiť, ihneď sa ponáhľajme vyznať to vo sviatosti pokánia, skôr ako zmohutnie a prinesie svoje skazonosné účinky, ktoré sú nevyliečiteľné. Majte sa na pozore, lebo takýto postoj ničí rodiny, priateľstvá, komunity a napokon spoločnosť.
Dnešné evanjelium hovorí aj o inom, celkom odlišnom nepochopení Ježiša, a to zo strany jeho príbuzných. Títo boli znepokojení, lebo Ježišov nový putovný spôsob života im pripadal ako šialenstvo. Ježiš totiž ukazoval, že má vždy čas pre ľudí, najmä pre chorých a hriešnikov, a to až natoľko, že nemal času sa ani najesť.
Ježiš bol skutočne taký: najskôr ľudia, slúžiť ľuďom, pomáhať ľuďom, vyučovať ľudí, uzdravovať ľudí. Bol tu pre ľudí. Nemal sa času ani len najesť. Jeho príbuzní sa preto rozhodli, že ho privedú späť domov, do Nazareta. Prišli na miesto, kde Ježiš práve vyučoval a nechali si ho zavolať. Ježišovi bolo povedané: „Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry“. Nato on odvetil: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“, a s pohľadom na ľudí, ktorí stáli okolo neho, aby ho počúvali, dodal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka“.
Ježiš sformoval novú rodinu, ktorá už viac nie je založená na prirodzených zväzkoch, ale na viere v neho, na jeho láske, ktorá nás víta a zjednocuje nás navzájom, v Duchu Svätom. Všetci, čo prijímajú Ježišovo slovo sú Božími deťmi a navzájom sú si bratmi. Prijatie Ježišovho slova nás robí navzájom bratmi, robí nás Ježišovou rodinou. Ohovárať druhých, ničiť dobrú povesť druhých, to nás robí rodinou diablovou.
Ježišova odpoveď nie je akýmsi nedostatkom úcty voči svojej matke a svojim príbuzným. Naopak, pre Máriu je to tým najväčším uznaním, lebo práve ona je tou dokonalou učeníčkou, ktorá vo všetkom uposlúchla Božiu vôľu. Kiež nám Panna Mária pomáha stále žiť v spoločenstve s Ježišom, rozpoznávajúc dielo Ducha Svätého, ktorý pôsobí v ňom a v Cirkvi, obnovujúc svet k novému životu.
Zdroj: https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2018-06/papez-frantisek-anjel-pana0.html