Nedeľa po Slávnosti Zoslania Ducha Svätého je v liturgickom kalendári Rímskokatolíckej cirkvi venovaná Slávnosti Najsvätejšej Trojice.

Slávnosť Najsvätejšej Trojice zaviedol pre celú západnú Cirkev v roku 1334 pápež Ján XXII. Jej korene treba hľadať najmä v stredovekom Španielsku a Galii, kde sa v obrane proti pretrvávajúcemu arianizmu, ktorý popieral pravé božstvo Krista, rozvinulo mimoriadne zdôrazňovanie Božej Trojice.

Okolo polovice 8. storočia sa v sakramentári Gelasianum Vetus objavuje dodnes používaná omšová prefácia o Najsvätejšej Trojici: „Je naozaj dôstojné a správne, dobré a spásonosné vzdávať vďaky vždy a všade tebe, Pane, svätý Otče, všemohúci a večný Bože. Lebo ty so svojím jednorodeným Synom a Duchom Svätým si jeden Boh, si jeden Pán: nie ako jediná osoba, ale ako Trojica osôb jedinej božskej podstaty. A čo podľa tvojho zjavenia veríme o tvojej sláve, to isté bez rozdielu vyznávame aj o tvojom Synovi, aj o Duchu Svätom. A keď vyznávame pravého a večného Boha, klaniame sa trom božským osobám jedinej podstaty a rovnakej veleby…“

Vzhľadom na polemický historický kontext svojho vzniku sa táto omšová prefácia podobá dogmatickému traktátu, čo je pre liturgický text skôr neobvyklé. Autor zaiste čerpal z náuky o Trojici kapadóckych cirkevných otcov Bazila Veľkého, Gregora Teológa a Gregora Nysského, ktorí vidia spoločnú Božiu podstatu (ousia) uskutočnenú v troch osobách (hypostaseis) Otca, Syna, Svätého Ducha,“.

Pojem Trojica je naznačený už v Starom zákone (Gn 1,26; 18,1-15), ale výslovne vyjadrený je v Novom zákone v Ježišom misijnom príkaze učeníkom: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28, 19).

O Trojici Otca, Syna a Ducha Svätého hovorí aj apoštol Pavol (2 Kor 13,13). Podľa svedectva Jánovho evanjelia Ježiš o sebe povedal: „Vo mne je Otec a ja v Otcovi“ (Jn 10, 38); „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo“ (Jn 15, 26).

Pri všetkom teologickom výklade zostáva tento „Boh v troch osobách“ tajomstvom, ku ktorému treba pristupovať so žasnúcim veriacim srdcom. Nikdy sa nezavďačíme dostatočne svätému Augustínovi za to, že svoju reč o Trojici postavil na Jánovom slove: „Boh je láska“ (1Jn 4, 10). Boh je láska: preto, uzatvára Augustín, je Trojica! „Láska predpokladá milujúceho, milovaného a lásku“ (De Trinitate VIII, 10, 14). Otec je v Trojici milujúci, je prameň a počiatok všetkého; Syn je milovaný; Duch Svätý je láska, ktorou sa milujú.

Celý článok: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20200603015