Evanjeliový úryvok slávnosti Sedembolestnej Panny Márie (Jn 19, 25–27) ponúka scénu z ukrižovania. Pri Ježišovom kríži stojí jeho matka a milovaný učeník.

Traja ostatní evanjelisti sa zmieňujú o ženách, ktoré z diaľky sledovali posledné okamihy života Božieho Syna: „Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu.“ (Mt 27, 55; porov. Mk 15, 40-41) Evanjelista Lukáš dokonca pridáva, že „všetci jeho známi stáli zobďaleč…“ (Lk 23, 49) Môžeme síce predpokladať, že bola medzi nimi aj Ježišova matka, ale nikto z troch evanjelistov ju výslovne nespomína. V tomto smere je evanjelista Ján výnimočný, lebo explicitne uvádza, že priamo pod Ježišovým krížom stála Ježišova matka a milovaný učeník.

Matka a milovaný učeník

Z hľadiska štruktúry textu je úryvok o matke a milovanom učeníkovi pod krížom umiestnený v strede rozprávania o Ježišovom ukrižovaní. Tieto dve postavy nie sú označené menom, ale funkciou – matka a učeník. Dôvodom ich prítomnosti nie sú pokrvné zväzky, z ktorých by vyplývala „slušnosť“ byť pri najbližšom v posledných chvíľach života, ale ich vernosť vyplývajúca z toho, že uverili v Božieho Syna. Pán Ježiš počas svojho verejného účinkovania naznačil význam svojej smrti: A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ (Jn 12, 32) V hodine, keď sa ostatní učeníci rozpŕchli, v rozhodujúcej hodine, pre ktorú Boží Syn prišiel na svet, Ježišova matka a milovaný učeník stoja pod krížom, lebo sa nechali pritiahnuť láskou Božieho Syna. Tu sa rodí nové spoločenstvo, ktoré je ovocím Kristovej vykupiteľskej obety.

Emeritný pápež Benedikt XVI. vo svojej publikácii Ježiš Nazaretský komentuje túto časť slovami: „On je jediným synom svojej matky, ktorá by po jeho smrti zostala na svete sama. Teraz jej však dáva k dispozícii svojho milovaného učeníka, a tým ho namiesto seba robí synom, ktorý za ňu odteraz preberá zodpovednosť – beriu ju k sebe.“ Slová „Hľa, tvoja matka!“adresované milovanému učeníkovi emeritný pápež vysvetľuje takto: „Žena – Mária a zároveň Cirkev – je zverená učeníkovi, ktorá sa stáva pravým učeníkom vďaka spoločenstvu lásky s Pánom.“

Duchovné puto

Mária dostala osobitnú úlohu, aby sprevádzala Ježišovo dielo a pod krížom aktívne stála pri zrode týchto opravdivých bratov a sestier Ježiša Krista, ktorí plnia vôľu jeho Otca. Poslanie Ježišovej matky však nekončí pod krížom, ale jej materstvo pokračuje ďalej. Preto evanjelista uvádza, že učeník si ju vzal k sebe. Milovaný učeník je vzorom všetkých, za ktorých Kristus priniesol obetu vlastného života, „aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti“. (Jn 11, 52) Vidíme tu súvis medzi „hodinou“, v ktorej Kristus zomiera na kríži, s „hodinou“, v ktorej si učeník berie k sebe matku. Toto duchovné materstvo a duchovné synovstvo je ovocím Kristovej obety. Mária sa stáva matkou všetkých veriacich.

Kristov testament

Osobou, ktorá dáva do pohybu celé dianie, je Kristus. Aj posledné okamihy svojho života Ježiš koná vo vedomí plnenia Božej vôle. Ježiš na kríži vidí, oslovuje, hovorí. Je to Kristus, ktorý tieto dve osoby pod krížom spája. Jeho slová majú až závetný význam poslednej vôle zomierajúceho. Preto konštatovanie: „A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe“ je potrebné chápať viac než len materiálne, tzn. vzal ju do svojho domu. Má predovšetkým hlboký duchovný rozmer. Milovaný učeník prijal Ježišovu matku za svoju duchovnú matku. Za literárnym významom slov sa v duchu Jánovho evanjelia skrýva symbolický význam a odkaz. Pravého Ježišovho učeníka charakterizuje to, že prijíma jeho matku. Tým napĺňa Kristov závet z kríža. Mária sa stáva matkou všetkých Ježišových učeníkov.

Všemohúci Bože, ty si dal prebolestnej Matke Márii silu, aby stála pri tvojom ukrižovanom Synovi a spolu s ním trpela; prosíme ťa, daj, aby sme aj my ochotne niesli svoj každodenný kríž v spojení s Kristom, a tak dosiahli účasť na jeho zmŕtvychvstaní. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen. (Modlitba dňa zo slávnosti Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska)