Jeden dedinčan so svojím synčekom šiel do blízkej dediny na výročný trh. Cesta viedla cez zvetraný a rozkývaný kamenný mostík ponad rozvodnenú rieku. Dieťa sa naľakalo.
„Otec, mysliíš, že most to vydrží?“
„Budem ťa, synku, držať za ruku,“ odpovedal otec.
Dieťa vložilo svoju rúčku do otcovej ruky. Opatrne prešlo mostom po boku svojho otca a prišli tam, kam chceli.

Podvečer sa vracali. Cestou sa malý spýtal: „A čo rieka? Ako prejdeme tým rozheganým mostom? Bojím sa.“ Silný muž vzal malého do náručia a povedal mu: „Ostaň tu v mojom náručí a budeš v bezpečí.“ Kým dedinčan kráčal so svojím vzácnym nákladom, dieťa hlboko zaspalo. Ráno sa zobudilo a našlo sa zdravé v bezpečí svojej postieľky. Slnečné lúče sa predierali oknom.

Ani nevedelo, že ho niekto preniesol z druhého brehu cez most ponad dravú rieku.

zdroj:myslienky.estranky.sk