Generácie kresťanov, ktoré žili v dobe po smrti apoštolov, sa vyznačovali tým, že sa usilovali vo svojom živote napodobňovať život Pána Ježiša. Keďže Pán Ježiš po krste v Jordáne odišiel na púšť a tam sa 40 dní postil (porov. Mt 4,2), začali sa postiť aj kresťania. Tejto myšlienke napomáhali aj spisovatelia duchovného života, ktorí zdôrazňovali, že aj Mojžiš sa postil na hore Sinaj 40 dní (Ex 34,28) a podobne 40 dní sa postil aj prorok Eliáš na ceste k hore Horeb (1 Kr 19,8). Čítať celé 'Popolcová streda'»
Sv. Peter Damiani sa narodil v roku 1007 v Ravenne v severnom Taliansku v chudobnej rodine. Jeho príchod na svet nebol vítaný. Matka mala totiž už viacero detí a Petrov starší brat jej to vyčítal. Sťažoval sa, že ostatní budú mať malé dedičstvo. Matka na malého Petra úplne zanevrela. Nestarala sa o neho, nedávala mu od malička jesť, napokon ho odložila. Peter by bol zahynul od zimy a hladu, keby sa ho nebola ujala chudobná susedka, ktorá ho neskôr doniesla domov a matke dohovorila, že sa o neho nestará. Otec a matka skoro zomreli a Petra sa ujala staršia sestra Rosalinda. Potom si ho vzal k sebe starší brat, no ani tam sa Peter nemal dobre. Brat mu často robil výčitky, Peter sa nikdy nenajedol dosýta, o vzdelaní mohol len snívať. Najradšej pásol svine, tam mal aspoň pokoj. Po čase prišiel domov na návštevu starší brat Damiano, ktorý sa medzičasom stal kňazom. Keď videl, ako Peter biedne vyzerá, zobral si ho k sebe a otcovsky sa o neho staral. Poslal ho do školy do Ravenny, Faenzy a Parmy. Hovorí sa, že s vďačnosti k nemu sa Peter potom nazýval Damiani.
Čítať celé 'Sv. Peter Damiani, biskup, učiteľ Cirkvi'»
Tento sviatok je pripomienkou úradu apoštola Petra, ktorý dostal od Ježiša Krista. Ustanovil ho za svojho nástupcu, za viditeľnú hlavu Cirkvi. Evanjelista Matúš to opisuje vo svojom evanjeliu takto: Keď potom Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ (Mt 16, 13-19).
Čítať celé 'Katedra sv. apoštola Petra'»
Katolícka univerzita v Ružomberku oslavuje v prebiehajúcom Jubilejnom roku 25 rokov od svojho založenia. Doteraz sme vychovali viac ako 40-tisíc absolventov. Formujeme nielen mysle, ale aj srdcia mladých ľudí.
Čítať celé 'List rektora na Nedeľu Katolíckej univerzity'»
Podkladom tohto sviatku je záznam evanjelistu sv. Lukáša (2,22-39), kde sa hovorí: „Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „…všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi; a aby obetovali ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.“ V tejto správe sa hovorí najprv o očisťovaní Ježišovej Matky a potom o obetovaní Ježiša v chráme. Podľa Mojžišovho zákona (Lv 12,2 a nasl.) každá matka po pôrode sa pokladala za poškvrnenú, nečistú. Nesmela sa ukazovať na verejnosti. Týmto prikázaním chcel Boh pripomenúť Židom, že každý potomok Adama je od narodenia poškvrnený hriechom, a chcel v nich vzbudiť túžbu po duchovnom očistení. Mária, sama bez hriechu počatá, okrem toho, že sa stala matkou svätým, nadprirodzeným spôsobom, nebola hriešna, a preto ani nepodliehala predpísanému obradu očisťovania. No z pokory a poslušnosti voči posvätnému zákonu – aby nikoho nepohoršila – podriadila sa tomuto obradu.
Čítať celé 'Sviatok obetovania Pána – Hromnice'»
Kresťanstvo ako jedno z najrozšírenejších a najvplyvnejších náboženstiev na svete, netvorí inštitucionálne jednotný celok. Počas prvých storočí svojej existencie bolo postavené na veľkom množstve najrôznejších náboženských smerov a hnutí. O niečo neskôr bola dosiahnutá určitá formálna, aj keď nie celkom bezvýhradná jednota. Doteraz najväčší rozkol v kresťanskej cirkvi je datovaný do roku 1054, keď došlo k rozdeleniu kresťanstva na kresťanstvo východného obradu (pravoslávna cirkev) a kresťanstvo západného obradu (katolícka cirkev). Neskôr v dôsledku reformácie v 16.–17. storočí vznikli rôzne smery tretej veľkej časti kresťanstva, tzn. protestantizmu. V súvislosti s realizovaním ekumenických myšlienok sa preto hovorí aj o „probléme troch domov“. Navyše treba povedať, že proces diferenciácie kresťanských cirkví a denominácií pokračuje do dnes.
Čítať celé 'Ekumenizmus'»
Bratia a sestry, dnes sa chceme zahľadieť na Ježiša, na jeho modlitbu, ktorá napĺňala celý jeho život, ako akýsi tajomný kanál, ktorý zavlažuje existenciu, vzťahy, skutky a ktorý ho vedie s rozhodnosťou až k úplnému darovaniu seba samého, podľa plánu lásky Boha Otca. On je našim učiteľom v modlitbe, ba dokonca on je aktívnou a bratskou pomocou v každom našom obrátení sa k Otcovi. Kompendium Katechizmu Katolíckej cirkvi toto zhrnulo v jednom zo svojich nadpisov: „modlitba je úplne zjavená a zrealizovaná v Ježišovi“ (541-547). Práve na neho chceme hľadieť v nasledujúcich katechézach.
Čítať celé 'Ježišov krst v Jordáne'»
Sviatok Zjavenia Pána alebo Troch kráľov sa v Cirkvi slávi oddávna. Na Východe sa v tento deň slávili Vianoce, čo doteraz je aktuálne u pravoslávnych veriacich. No v Západnej Cirkvi sa Narodenie Pána slávilo 25. decembra, a tak na dnešný deň sa slávi chvíľa, keď sa Kristus dal poznať ako Boží Syn mudrcom od východu a cez nich vlastne všetkým národom, keďže mudrci neboli židovského pôvodu, boli pohania. Okrem tohto zjavenia si na Východe pripomínajú – a tieto skutočnosti uvádza aj Liturgia hodín západného obradu – ďalšie dve zjavenia Pána: Ježišov krst, keď sa Duch Svätý v podobe holubice vzniesol nad Ježiša a z neba zaznelo Otcovo svedectvo o Ježišovi; a prvý Ježišov zázrak – premenenie vody na víno v Káne Galilejskej, o ktorom evanjelista Ján píše, že Ježiš „zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho“ (Jn 2,1-11).
Čítať celé 'Zjavenie Pána'»
