Mnohí z Ježišových učeníkov povedali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“ Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: „Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. Ale niektorí z vás neveria.“ Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí. A povedal: „Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec.“ Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. Ježiš povedal Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“ Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“(Jn 6, 60-69)

Náš päťtýždňový kurz o Eucharistii sa túto nedeľu končí presne tak, ako sa má končiť každé ohlasovanie radostnej zvesti – evanjelia: výzvou rozhodnúť sa.

Znovu si prečítaj celú 6. kapitolu Jánovho evanjelia a všimni si postupnosť: Ježiš najprv nasýtil zástupy chlebom. Akoby ich lákal, aby prišli znovu za ním. Keď prišli, začal im ohlasovať radostnú zvesť o chlebe života, ktorý zaisťuje večný život. A dnes na záver celej reči o Eucharistii stavia zástupy aj apoštolov pred rozhodnutie: „Aj vy chcete odísť?“ K podobnému rozhodnutiu vyzýva Izraelitov aj Jozue, pričom o sebe hovorí: „Ja a môj dom, my budeme slúžiť Pánovi“ (Joz 24, 15). Aj ja dnes stojím pred rozhodnutím: Prijmem alebo neprijmem ponuku mať večný život?

Dúfam, že si sa rozhodol pre Ježiša.

Milovaný Ježiš, ďakujem ti za radostnú zvesť o Eucharistii. Skúsil som a presvedčil som sa, aký si dobrý. Vnímam tvoju neuveriteľnú lásku – aby som mohol večne žiť, dal si sa mi k dispozícii, aby som sa tebou sýtil. Viem, že ma tým premieňaš a stávam sa druhým Kristom. Aká nesmierna je tvoja dobrota, keď napĺňaš mňa, hriešnika, a dôveruješ mi, akoby som bol najlepší človek na zemi. Nechápem toto tajomstvo tvojej prítomnosti vo mne. Asi by som zomrel, keby som mu úplne rozumel – Ježiš vo mne. Boh vo mne. No verím v túto pravdu a túžim žiť tak, aby som ťa nikdy nezraňoval, neopustil, nezabudol na teba. To však nie je v mojich ľudských silách – veď vieš, že veľkú časť dňa prežívam bez toho, aby som si na teba čo len spomenul. Neviem, či sa to dá zmeniť, a ani neviem, či to treba meniť, či sa vôbec dá naplno stále vnímať tvoju prítomnosť. Ale veľmi sa teším z toho, že každý deň je aspoň pár okamihov, ktoré sú výlučne s tebou a pre teba. Ďakujem ti za tvojho Ducha, ktorý mi pripomína, kto som a s kým žijem. Ďakujem ti za tvoju blízkosť vždy a všade. Ježiš, milujem ťa a teším sa, že raz bude čas, keď budeme spolu viditeľne a bez prekážok. Teším sa na nebo. Príď, Pane Ježišu! Príď, Milovaný!

zdroj:www.dcza.sk