Toto naše posledné zamyslenie začínam obrátením sa ku každému dievčaťu, ktoré – podľa vzoru Anky Kolesárovej – vo svojom živote túži stať sa predovšetkým dcérou Najvyššieho Kráľa. Začínam obrátením sa na teba, drahé dievča, nielen kvôli tomu, že chcem byť gentlemanom, ale hlavne kvôli tomu, že hoci stvorenie človeka začalo najprv stvorením muža, Boží vykupiteľský plán po páde človeka do hriechu začína oslovením jedného dievčaťa. Odvážim sa vyjadriť svoje presvedčenie, že nielen v samotnej ústrednej udalosti dejín spásy – pri vtelení Božieho Syna a jeho vykupiteľskom diele smrti a zmŕtvychvstania – ale v každej udalosti našich životov, ktorá sa chce zapojiť do Kristovej mozaiky spásneho Božie diela, má preto každé dievča dôležité poslanie.

V tomto našom „obrátení sa k dievčaťu“ v perspektíve viery nemôžu absentovať dve dôležité postavy dejín ľudstva: Eva a Mária, ktorých postoj veľmi ovplyvnil „osud“ ľudstva. Na začiatku dejín spásy počúvame o tom, že prvé pokušenie Satana je nasmerované práve na ženu a začína slovami: Naozaj povedal Boh… (Gn 3,1). Pritom vznikajú dve oprávnené otázky: 1) Prečo práve na ženu? 2) A prečo začína práve týmito slovami? Zrejme tieto otázky, ako aj odpovede na ne, spolu veľmi úzko súvisia. Keďže hriech prvých ľudí má dosah na každého z nás, iste aj všetko, čo je o páde prvých ľudí zachytené v Božom slove, je rovnako dôležité pre náš život. Pokúsme sa preto chvíľku nad tým zamyslieť a hľadať odpovede na tieto dve otázky a ich súvis s našim životom.

Prečo diabol útočí na ženu? Jednu z možných správnych odpovedí by sme mohli formulovať aj takto: Lebo ona nebola pri tom, keď Boh dal prvému človeku (Adamovi) návod Stvoriteľa na život. Žena o tom iba počula z úst Adama (keďže nik iný neexistoval). Na čo teda konkrétne útočí diabol? Útočí na vieru. Pokúša sa zabrániť tomu, aby žena uverila Bohu skrze to, čo počula od Adama. Prvé pokušenie (ako aj každé iné) sa teda týka viery. Viery, ktorá však nespočíva v tom, či niekto uznáva existenciu Boha alebo ju neuznáva, ale dotýka sa vernosti, či nevernosti tomu, čo Boh povedal. Je naozaj zaujímavé uvedomiť si, že prvé pokušenie sa nespája ani so žiadostivosťou, ani s telesnosťou, ani s pochybovaním, žeby Boh existoval, ale týka sa toho, čo Boh povedal.

Pri svojej odpovedi prvá žena urobí dve podstatné chyby: niečo pridáva k tomu, čo Boh povedal; a niečo z toho uberá. V jej odpovedi počúvame jej vlastnú verziu Božieho návodu na život: „Z ovocia rajských stromov môžeme jesť, ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja nám Boh povedal: nejedzte z neho, ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli!“ Čo pridáva? Pridáva ten zákaz „dotknutia sa“. To Boh nikdy nepovedal. A čo uberá? Uberá presné označenie stromu, z ktorého Boh zakázal jesť. V jej predstavení sa javí ako ten, ktorý je v strede raja. Boh sa však konkrétne vyjadril: „Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz!“ (Gn 2,17) A  v strede raja sa výslovne v Božom slove spomína iba strom života.

V Biblii máme na mnohých miestach výzvu:

„K slovám, ktoré vám hovorím, nepridáte vôbec nič, ani z nich nič neuberiete“ (Dt 4,2). „Čo vám prikazujem, to zachovávajte a robte; nič k tomu nepridáš a nič nevynecháš“ (Dt 13,1). „Nepridávaj nič k jeho výrokom, aby ťa nestrestal a nedokázalo sa, že si luhárom“ (Prís 30,6). Poznal som, že všetko, čo robí Boh, má večnú platnosť; k tomu nemožno už nič pridať, ako ani nie je možné nič odobrať. Boh to tak urobil, aby (ľudia) mali bázeň pred jeho zjavom. (Kaz 3,14) Ba dokonca celá Biblia končí slovami knihy Zjavenia sv. apoštola Jána práve v tomto duchu:  „ Ja dosvedčujem každému, kto počúva prorocké slová tejto knihy. Keby niekto k tomu niečo pridal, tomu Boh pridá rany opísané v tejto knihe. A keby niekto ubral zo slov tejto prorockej knihy, tomu Boh odníme podiel zo stromu života i zo svätého mesta, z toho, o čom sa píše v tejto knihe.“ (Zjv 22,18-19)

Môže toto všetko byť dôležité a znamenať čosi významné pre teba, moderné dievča 3. tisícročia? Som si istý, že nik nie je viac láskou naplnený k Tebe ako ten, kto Ti daroval život a kto Ťa vykúpil z padnutého stavu, v ktorom sme sa všetci ľudia ocitli. Som presvedčený, že Boh myslel na Teba ešte pred stvorením sveta a napísal Ti dôležitý list o svojom zamilovaní k Tebe, kde Ti všetko dôležité oznámil. Ani trochu nepochybujem o tom, že Boh je neporovnateľne najmúdrejší vzhľadom ku každému človeku a preto jeho slovo sa ani zďaleka nedá porovnať so žiadnym ľudským slovom. A tak všetko, čo je napísané v knihe svätého Písma, je napísané pre Teba, milovaná Božia dcéra.

Ak sa chceš dobre vydať a prežiť svoj život v blaženosti – čiže ako blahoslavená, najprv vydaj svoju dušu Synovi človeka, Ježišovi Kristovi. Je nevyhnutné byť najprv úplne verná „novému, či poslednému“ Adamovi (porov. 1Kor 15,45), verná všetkému tomu, čo On hovorí a čo učí. Spolu s Pannou Máriou potrebuješ povedať každý deň na svoju adresu: Nech sa mi stane podľa Tvojho slova; ako aj na adresu iných: Urobte všetko, čo vám povie. Výsledkom toho možno nebude úspešný život podľa schém tohto sveta. Možno to bude to tá dnešná podoba mučeníctva úzkej cesty a tesnej brány podľa vzoru Anky Kolesárovej. Ale som presvedčený, že iba vtedy začne čosi veľké v tvojom živote, v tvojej rodine, v tvojich vzťahoch a vo svete, v ktorom žiješ. A chlapec, ktorý sa s tebou ožení, spozná pravdivosť a účinnosť celého Božieho slova, no azda najviac slov z knihy Sirachovho syna: „Muž dobrej ženy je blažený.“ (Sir 26,1)

(pokračovanie nabudúce: Chlapcom, čo môžu počuť aj dievčatá)

autor: Vladimír Šosták
zdroj: www.annakolasarova.sk