Sviatosť zmierenia

By , 14. septembra 2022 18:02

Sviatosť zmierenia, nazývaná aj sviatosť pokánia alebo svätá spoveď alebo sviatosť odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých). Veriaci je povinný aspoň raz v roku sa vyspovedať.

Ako sa uskutočňuje

Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej (ušnej) spovedi, úprimne ich oľutuje a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné. Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu. Ťažký trest nás vzdiali od Boha a naruší naše spoločenstvo s ním.

Časti sv. zmierenia

  1. Spytovanie svedomia. Spovedáme sa z ťažkých hriechov, odporúča sa aj zo všedných hriechov.
  2. Ľútosť. Bez ľútosti je spoveď neplatná a kajúcnik, ktorý čo i len jeden zo svojich skutkov neľutuje, nemôže dostať rozhrešenie.
  3. Vyznanie hriechov. Má byť jasné, vecné, zrozumiteľné. Je potrebné vyznať všetky hriechy, nezatajiť ani ten, za ktorý sa hanbíme. Nie je hriech, ktorý by nám Milosrdný Boh nechcel odpustiť.
  4. Predsavzatie. Vôľa polepšiť sa a zmeniť svoj život k lepšiemu. Je to príčina, pre ktorú nemôžu 2 ľudia, žijúci v jednej domácnosti a sú nezosobášení, dostať rozhrešenie.
  5. Zadosťučinenie. Skutok, modlitba, ktorú nám uložil kňaz a ktorý je potrebné vykonať do ďalšej sv. spovede.

Kto vysluhuje sviatosť pokánia

Kňaz udelí veriacemu pri svätej spovedi rozhrešenie, ktoré ho oslobodí od hriechu. Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy: Biblia Jn 23 “Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané.”. Preto aj kňazi majú na základe posvätnej vysviacky moc odpúšťať hriechy.

Aké sú účinky sviatosti zmierenia?

„Z úprimného vyznania pochádzajú dva účinky: prirodzený (psychologické hľadisko – uľahčenie človeku); nadprirodzený (odpustenie hriechov zo strany Boha),“ píše otec biskup Marián Chovanec vo svojej Sakramentológii. Sviatosť zmierenia zmieruje človeka s Bohom a zároveň s Cirkvou, ponúka vnútorné uzdravenie. A takisto prináša obnovenie kajúcnika.

 Zmierenie s Bohom

Učenie Cirkvi nám hovorí: „Hlavným účinkom sviatosti pokánia je zmierenie hriešnika s Bohom.“ To znamená, že táto sviatosť odpúšťa hriechy; človek nadobúda stav milosti, ak ho stratil; odpúšťa večný trest, ktorý si zaslúžil za smrteľné hriechy; prináša odpustenie – aspoň čiastočné – časných trestov, teda následkov hriechov; darúva človeku duchovnú útechu, pokoj a posvätenie. Kajúcnikovi sa dostáva odpustenia, doslova môže počuť odpustenie od Boha: „A ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov…“

 Zmierenie s Cirkvou

Druhým účinkom je zmierenie človeka so spoločenstvom veriacich. Cirkev nás učí: „Sviatosť pokánia začleňuje kajúcnika do spoločenstva Božieho ľudu.“ Otec biskup Chovanec píše, že toto zmierenie je najkrajšie vyjadrené v Eucharistii. Zároveň znamená aj uzdravenie vzťahu k sebe samému a súčasne zmieruje človeka s celým stvorením.

Ako ďalej hovorí Katechizmus (čl. 1484), v spovedi sa Ježiš obracia na každého kajúcnika so slovami: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ (Mk 2, 5) Ďalej sa v ňom píše: „Ježiš je lekárom skláňajúcim sa ku každému chorému, ktorý ho potrebuje, aby ho uzdravil; zdvíha ho a znovu uvádza do bratského spoločenstva. Osobná spoveď je teda najvýraznejší spôsob zmierenia s Bohom a s Cirkvou.“

Vnútorné uzdravenie

Ako sme už na začiatku spomínali, nie je to „len“ o odpustení. „Sviatosť pokánia je vynikajúcou sakramentálnou cestou vnútorného uzdravenia (pretože premáha hriech – koreň zla), ale nie je všeliekom. V oblasti vnútorných zranení zostanú také rany, ktoré skôr patria do kompetencie psychiatrie a psychológie (rovina prirodzena),“ píše biskup Chovanec.

Katechizmus (čl. 1999) hovorí o tom, že Božia milosť je „nezaslúžený dar, ktorým nám Boh dáva svoj život, vliaty Duchom Svätým do našej duše, aby ju uzdravil z hriechu a posvätil“. Túto Božiu milosť prijímame aj vo sviatostiach. Keď si to teda aplikujeme na sviatosť zmierenia – jej cieľom je uzdraviť našu dušu z hriechu a posvätiť ju.

Vinny Flynn zdôrazňuje, že Ježišov dotyk vždy prináša uzdravenie – a to obzvlášť skrze sviatosti, prostredníctvom ktorých nás uzdravuje. Ale pre to, aby sme boli uzdravení, je potrebné odkryť Ježišovi vo sviatosti svoje rany, zranenia. „Tí však, čo robia ináč a vedome niektoré zamlčujú, nepredkladajú Božej dobrote nič na odpustenie prostredníctvom kňaza. ,Lebo ak sa chorý hanbí odkryť lekárovi ranu, medicína nelieči, čo nepozná,‘“ hovorí Katechizmus (čl. 1456). Ak sa správame ako farizeji, ktorí neuznávajú svoju hriešnosť a zranenosť, nemôžeme prijať uzdravenie, lebo ani nevieme, že sme chorí. Aj Benedikt XVI. pri jednom svojom príhovore povedal, že takáto morálna slepota môže blokovať uzdravenie, ktoré nám chce Ježiš sprostredkovať skrze sviatosť zmierenia. Otázkou však je – prijmeme ho?

Svätá Faustína v Denníčku (377) spomína, že na spoveď by sme mali chodiť z dvoch dôvodov:

  1. Aby sme sa uzdravili.
  2. Kvôli výchove – naša duša potrebuje stálu výchovu ako malé dieťa.

Nejde teda apriori o akúsi rýchlu nápravu, ale je to proces – uzdravovania, výchovy, rastu.

„Ježiš nás chce obnoviť na Otcovu podobu. Ako? Skrze sviatosť zmierenia,“ píše Flynn. Spomína slová, ktoré Ježiš povedal sestre Faustíne o tom, že v spovednici sa dejú tie najväčšie zázraky: „Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola, a aj keby z ľudského pohľadu už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko bolo už stratené, nie je tak u Boha. Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi takú dušu v celej plnos­ti.“ (Den 1448)

Túžite ešte aj po obnovení? Sviatosť zmierenia je tým dobrým miestom naň! Ježišovi nejde apriori o náš hriech (hoci ho nebagatelizuje a netvári sa, že neexistuje), ale o náš vzťah s ním. „Vykúpená, uzdravená, obnovená, odpustená. Toto sa vám i mne má stať v spovednici,“ vraví Flynn. „Veľa ste toho stratili – zdravie, silu, nevinnosť, Božiu podobu –, nepotrebujete len odpustenie, ale aj uzdravenie a obnovenie,“ dodáva.

Zmierení, uzdravení, obnovení. Takí zo spovednice vychádzame.