Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou. Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“ Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili. Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním. Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.

Ak by sme pozerali na biblické udalosti okolo narodenia niektorých ľudí (Jakub, Mojžiš, Samson, Ján Krstiteľ…) len ako na ich osobné príbehy, asi by sa v nás rodili pocity akejsi závisti: „Tí sa teda mali, boli vyvolení, predurčení, vyznačení…“ A to by bolo asi všetko, čo by sme si z toho odniesli.

No Cirkev nám nepredkladá tieto príbehy len tak, len ako spomienky na nejaké pradávne udalosti, spomienky možno až mytologické. Nie, Cirkev a Boh nám chcú povedať, že každý jeden z nás má vlastný dôležitý príbeh svojho počatia, narodenia i života.

Len si prejdi všetky čítania dnešnej slávnosti, vrátane tých z vigílie. (Jánovo narodenie bolo skutočne jedno z najdôležitejších, keď sa naň dá aplikovať toľko biblických textov, že naplnia dva omšové formuláre.) A čítaj ich, akoby boli o tebe. Veď aj teba plánoval Boh pred stvorením sveta, utkal ťa v živote tvojej matky, poznal tvoje meno skôr, ako si sa počal, pripravil pre teba úlohu a celoživotné poslanie, ktoré môžeš naplniť len a jedine ty. Si dôležitý!

Viem, ťažko sa verí vo vlastnú dôležitosť a význam, keď vidíme svoje slabosti. No vedz, že kdesi za takým zmýšľaním je diabol. Ten totiž strašne nechce, aby sme vedeli, kto sme a načo sme. Je rád, keď nás môže udržiavať vo falošnom pocite bezvýznamnosti, frustrácie, neschopnosti. Keď nám môže nahovárať, že náš život je len práškom vo vesmíre, na ktorom vôbec nezáleží. Alebo nás drží v pocite pýchy, ako všetko sami zvládame, že Boha nepotrebujeme. Ale to nie je pravda. Lebo Boh hovorí niečo iné. Komu budeš veriť?

Čítaj si teda dnešné čítania a vzťahuj ich na seba. Iste, okolo počatia a narodenia nikoho z nás sa zrejme nediali nijaké viditeľné nadprirodzené veci, ale buď si istý, že Boh poznal tvoje meno už pred stvorením sveta (Ef 1, 4) – má ho napísané na svojej dlani (Iz 49, 16). A pripravil celý tvoj život (Ef 2, 10). Je s tebou na každom kroku. Často si pripomínaj, kto si, hľadaj v Písme texty, ktoré hovoria o tvojom vyvolení, vyslobodení, povýšení… Nezabudni pritom, že všetko – celý život – si dostal ako dar, a buď vďačný Darcovi.

Ak budeš v nasledujúcich dňoch počuť o narodení dieťaťa, ak sa narodí niekomu tebe blízkemu, pripomeň si, že to dieťa je od večnosti Bohom chcené a milované. Zahrň ho do svojich modlitieb, aby rástlo pre Pána, bezpečné pred každým nepriateľom. Tak sa slávnosť Narodenia svätého Jána Krstiteľa dostane do tvojho života, budeš ju prežívať nie ako spomienku, ale ako živú udalosť, ktorá trvá – v tvojom živote i v živote každého, kto prichádza na svet.

www.dcza.sk