Evanjeliový úryvok slávnosti Zjavenia Pána (Mt 2,1-12) hovorí o návšteve mudrcov z východu, ktorí sa prišli pokloniť novonarodenému židovskému kráľovi. V návšteve mudrcov Matúš podáva obraz Boha, ktorý cez svojho Syna ponúka všetkým cestu k sebe. Zjavenie Pána je preto sviatkom všetkých tých, ktorí s úprimnosťou a vytrvalosťou hľadajú Boha a duchovné hodnoty.

Zvláštny kráľ
Matúšovo evanjelium je akoby ohraničené do výrazu „židovský kráľ.“ Pri Ježišovom narodení je dieťa takto označené. Evanjelium končí opisom Ježišovej smrti a nad zomierajúceho Krista Pilát nechá pripevniť nápis: „Toto je Ježiš, židovský kráľ.“ (Mt 27,37) Medzi narodenie a smrť je vložený Ježišov pozemský život, jeho činnosť, zázraky, slová. V titule „kráľ“ nám evanjelium ukazuje dôležitú vec. Kristus nie je kráľom na ľudský spôsob podľa vtedajších predstáv, ale ani podľa tých dnešných. Nie je kráľom, ako bol Herodes, ktorý sa triasol strachom, že príde o svoj trón a odstraňoval svojich protivníkov. Od prvého okamihu svojho narodenia Ježiš prináša Božie kráľovstvo, ktorého pôsobeniu sme pozvaní sa neustále otvárať.

Rôzne postoje
V príbehu mudrcov evanjelista Matúš kladie do protikladu rôzne ľudské postoje. Na jednej strane je to postoj vtedajších odborníkov na výklad Božích prisľúbení, ktorými boli veľkňazi a zákonníci. Tí presne vedia meno proroka aj príslušný verš, ktorý sa spája s narodením Mesiáša v Betleheme. Podajú vysvetlenie, ale zostanú ďalej v Jeruzaleme. Potom je to kráľ Herodes, ktorý dostane požadovanú informáciu, ale si ju vysvetlí po svojom ako ohrozenie vlastného postavenia.

Na druhej strane sú to Jozef a Mária, ktorí sa dávajú do služby Božiemu plánu. Ďalej sú to mudrci, ktorí sú úprimnými hľadačmi Boha. Pre čistotu ich úmyslov dostávajú z Božej strany aj odpovede. Mudrci pred dieťaťom padajú na zem, aby sa mu poklonili. Pred dieťaťom robia úkon prostrácia vyhradený iba Bohu.

Tieto dva protichodné postoje budú sprevádzať celé Ježišovo účinkovanie až na kríž. Budú k nemu prichádzať ľudia, aby počúvali jeho slová, aby úplne zmenili svoj dovtedajší štýl života, ale budú ho vyhľadávať aj tí, ktorí ho budú chcieť podchytiť v reči, ktorí ho budú chcieť zabiť. Nie je toto skúsenosť, ktorú evanjelium prežíva od čias Ježišovho narodenia až po súčasnosť? Ľudia rôznych čias a národov sa stretávajú s Kristom. Jedni aby sa mu poklonili ako Kráľovi, druhí aby ho odstránili zo svojho života.
Na ktorú stranu patríme my?

Kristus vždy v strede
Kým v úvodnej kapitole svojho evanjelia Matúš predstavuje Máriu ako Jozefovu manželku, teraz v tejto 2. kapitole to nespomenie ani raz. Do popredia však vystupuje iná Máriina úloha – jej materstvo vždy v spojení so zázračne narodeným dieťaťom. V celej tejto kapitole evanjelista až na piatich miestach používa spojenie „dieťa a jeho matka“ (Mt 2,11.13.14.20.21).

Jozef je neustále zobrazený ako svedomitý ochranca Ježiša a jeho matky, ale spojenie „dieťa a jeho matka“ opakovane poukazuje na skutočnosť, že Jozef nie je Ježišovým otcom. Ústrednou postavou návštevy mudrcov je novonarodený židovský kráľ. Neprehliadnuteľne však po jeho boku vystupuje jeho matka, tzn. kráľovská matka.

Priorita Božieho slova
Betlehemská hviezda nás učí, že nie hviezdy, planéty a horoskopy riadia ľudský život, ale Boh dáva zmysel vesmíru a ľuďom. Svätý Gregor Naziánsky (329-390) hovorí, že „vo chvíli, keď sa mudrci vedení hviezdou klaňali novému kráľovi Kristovi, nastal koniec astrológie. Odteraz sa totiž hviezdy pohybujú po dráhach, ktoré určil Kristus.“ Pápež Benedikt XVI. k tomu dodáva: „Nie prvky vesmíru a zákonitosti hmoty, ktoré v konečnom dôsledku vládnu svetom a človekom, ale osobný Boh vládne nad hviezdami, teda nad vesmírom.“ (Spe salvi 5. bod)

Na záver ešte jedna poznámka. Hviezda priviedla mudrcov do Jeruzalema, kde celkom logicky v kráľovskom paláci hľadajú novonarodeného kráľa. Kde inde by ho predsa mali hľadať? Hviezda predstavuje tú oblasť poznania, ku ktorej sa dopracujeme ľudským úsilím, prirodzeným poznaním. Ale hviezda samotná nestačí. To, čo nasmeruje mudrcov ku Kristovi do Betlehema, je Božie slovo z Knihy starozákonného proroka Micheáša.

Nech je to pre nás výzva a príklad denne brať do rúk Sväté písmo, čítať ho a prenášať jeho posolstvo do nášho života. Robme tak aj v tomto novom roku 2019.

autor: František Trstenský
zdroj: www.postoj.sk