Volala sa Liu, čo znamená „krásna ako auróra“. Žila si pokojne v malej rybárskej osade na brehu Azúrovej rieky a požiadal ju o ruku najbohatší z riečných rybárov.

Prvé roky mladého páru boli skutočne šťastné a bezstarostné. Ale všetko toto šťastie znervozňovalo a stále viac popudzovalo Liuinu svokru, ktorá rýchlo strácala srdce syna, rodinných príslušníkov a sluhov peknej nevesty. Preto ju začala trápiť vštkými možnými spôsobmi a rozširovať o nej tie najstrašnejšie reči. Rozhnevaná pekná Liu sa rozhodla, že sa jej pomstí a zabije ju. Strhnutá týmto temným rozhodnutím zašla za mudrcom, aby si zadovážila smrtiaci nápoj.

Mudrc ju pozorne vypočul a podal jej fľaštičku s ružovou tekutinou, ktorú treba denne primiešať do svokrinho čaju. Potom, aby odvrátila od seba akékoľvek podozrenie, poradil jej, aby svokre každé ráno jemne a uvoľňujúco masírovala šiju, ramená a čelo. Takýmto spôsobom ju do šiestich mesiacov pomaly prekvapí smrť.

Liu vytrvalo a pravidelne nalievala kvapky ružovej tekutiny svokre do čaju a trpezlivo a jemne ju denne masírovala.

Denná masáž spriadala medzi dvoma ženami nové vlákna priateľstva. Ich srdcia sa zmenili. Svokra si všimla, že nevesta je nielen pekná, ale aj zdvorilá a veľkodušná. Liu denne objavovala materské srdce svokry.

Po niekoľkých mesiacoch Liu vlastne zabudla na dôvod denných návštev, kvapiek ružovej tekutiny v čaji a masáží. To všetko sa vzájomným pričinením, hlbokými rozhovormi a nežnosťou premenilo na pokojný a milý návyk.

No jedného dňa si zrazu spomenula na všetko. Svokra nevinne povedala: „Tak je nám spolu dobre. Aká škoda, že ja musím umrieť skôr ako ty…“

Liu vstala a rozbehla sa za mudrcom, aby jej dal protijed. Padla na kolená a prosila ho. Vysvetlila mu, čo sa stalo a ako sa jej srdce zmenilo.

Mudrc sa usmial: „Vstaň, moja krásna dcérenka. Tekutina, ktorú som ti dal, je iba vodička z lupienkov ruže. Pravý protiliek na jed nenávisti, ktorú si mala v sebe, bola každodenná masáž. Keď sa pozeráš niekomu do očí, si mu blízko. Keď sa s ním rozprávaš, nemôžeš ho nenávidieť.“

zdroj: myslienky.estranky.sk