Ak chceš Boha rozosmiať…
Evanjeliový úryvok dnešnej nedele (Lk 12, 13 – 21) ponúka podobenstvo o boháčovi, ktorému polia priniesli veľkú úrodu. Pán Ježiš ním varuje svojich učeníkov pred chamtivosťou a bohatstvom.
Niekomu napadne, kde bude boháč uskladňovať úrodu, kým postaví nové sýpky. Ale charakteristikou vyrozprávania podobenstva je, že sa nevenuje každému detailu príbehu, ale sústredí sa na odovzdanie posolstva. Podobne v podobenstve o stratenej ovci sa nerieši, kto bude strážiť zvyšných 99 oviec, kým pastier hľadá zblúdenú ovcu.
Ľudské plány
V gréčtine úrodu prinesie „chóra“ (= krajina), nie „agrós“ (= pole), ako je to uvedené v slovenskom preklade. Použitím výrazu „chóra“ sa chce poukázať na to, že ide o väčšie majetky, čím sa ešte viac zvýrazňuje veľkosť nadobudnutého bohatstva.
Boh v podobenstve hovorí: „Blázon.“ Podobne je to v žalme 14,1: „Blázon si v srdci hovorí: Boha niet. Skazení sú a ohavnosti páchajú. Nikto z nich nerobí dobre.“ V Starom zákone to nie je označenie osoby so slabými rozumovými schopnosťami, ale označenie človeka, ktorý odmieta Boha. Božie rozhodnutie o odchode boháča z tohto života „ešte tejto noci“ stojí v protiklade s plánmi boháča, aby mu sýpky slúžili „na mnohé roky“. Inými slovami to môžeme vyjadriť aj známou vetou: „Ak chceš Boha rozosmiať, povedz mu o svojich plánoch.“
Záverečná veta nedeľného úryvku je varovaním pred nesprávnym prístupom k bohatstvu a je aj Ježišovým záverečným posolstvom o význame podobenstva: „Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“ (Lk 12, 21)
Vyváženosť
Podobenstvo vyjadruje taký prístup k životu, ktorému sa treba vyhýbať. Je to vkladanie viery do materiálnych vecí namiesto Boha. To je ateizmus a modloslužba v praxi. Na prvý pohľad podobenstvo predstavuje človeka, ktorý po viacerých stránkach má svoje kvality: je pracovitý, plánuje, premýšľa, ako ochrániť svoj majetok. V inom podobenstve by bol boháč svedomitým hospodárom, ktorý zveľaďuje majetok. Podobenstvo však nevyčíta jeho pracovitosť a rozvahu. Nikto netvrdí, že boháč majetok získal nečestne. Kritika smeruje na naviazanosť na majetok, čo je vyjadrené zámenom „moje“, ktoré sa viackrát opakuje (úroda, sýpky, majetok…), pričom Boh nemá v jeho živote miesto. Boh neprichádza do života človeka, aby ho obral o to, čo vlastní, ale aby mu daroval „vyváženosť“.
Otázky pre náš život
– Usiluješ sa byť bohatý v Božích očiach? Pýtaš sa, aké „bohatstvo – poklad“ sa páči Bohu?
– Čo si vo svojom živote zhromažďuješ ako poklad? Obstojí tento poklad aj pred Božími kritériami? Nebráni ti, aby si mal stále pred očami Boha?
– Nemáš aj ty nejakú modlu, ktorá ťa odťahuje od Boha?
autor: František Trstenský