Kedysi dávno pri stvorení sveta, Boh tvoril matku. Jeho šiesty deň práce sa blížil ku koncu. Zaneprázdneného Boha prišiel pozdraviť jeden z anjelov a hovorí mu: „Prečo, míňaš toľko drahoceného času na túto jednu vec, Bože?“
On odpovedal: „Čítal si moje zadanie? Nie je to také jednoduché. Táto bytosť musí byť úplne umývateľná, prispôsobivá a pružná. Musí mať asi 200 pohyblivých častí, ktoré budú všetky nahraditeľné. Musí dokázať fungovať na čiernej káve a na rôznych zvyškoch jedla, mať lono, ktoré dokáže udržať 3 deti naraz a mať bozk, ktorý dokáže zahojiť čokoľvek od odretého kolena až po zlomené srdce. A navyše, musí mať 6 párov rúk.“

Anjel zostal ohromený požiadavkami, pre túto bytosť. „Šesť párov rúk?! To v žiadnom prípade! To sa predsa nedá,“ povedal anjel.

Boh mu odpovedal: „Oh, ruky nie sú problém. Najväčší problém sú tri páry očí, ktoré musia matky mať. To ma trápi najviac.“

„A toto má byť štandardný model, Bože?“ spýtal sa anjel.

Boh súhlasne prikývol. „Áno, jeden pár očí musí vidieť aj cez zatvorené dvere aby vždy, keď sa spýta svojich detí, čo práve robia, dávno poznala odpoveď. Jeden pár očí, ktorý bude na zadnej strane jej hlavy, aby vedela všetko, čo potrebuje vedieť dokonca aj vtedy, keď by tomu nikto neveril. A tretí pár očí na jej tvári, aby videla svoje nezbedné deti a mohla im dávať najavo, že im rozumie a miluje ich bez toho, aby musela povedať čo i len jediné slovo.“

Anjel skúsil Boha prerušiť: „To je priveľa práce, Bože. Je to vôbec možné vytvoriť takú bytosť? Nepremyslíš to ešte a nenecháš si to celé radšej ešte na zajtra?“

„Nemôžem.“ Odpovedal Boh. „Som veľmi blízko k tomu, aby som túto môjmu srdcu blízku bytosť dokončil. Musí sa dokázať vyliečiť, keď je chorá a dokázať nakŕmiť svoju rodinu aj kúskom chleba.“

Anjel podstúpil bližšie a dotkol sa ženy. „Ale je strašne krehká, Bože.“

„Áno, je krehká,“ súhlasil Boh, „no urobil som ju zároveň aj silnou. Nemáš ani tušenia, čo všetko vydrží a dokáže.“

„A bude schopná myslieť?“

„Nielen myslieť, no dokáže hľadať tisíce dôvodov, aby robila najlepšie svoje poslanie. Bude vedieť i vyjednávať a brániť svoje presvedčenia.“

Potom sa anjel dotkol ženinho líca. „Och, ale zdá sa, že tento model je prasknutý. Niečo z neho vyteká. Hovoril si, že si do tohto modelu vložil naozaj veľa úsilia, ale tu má asi nejakú chybu.“

„To nie je prasklina. To sú slzy,“ odpovedal Boh.

„A na čo sú jej slzy?“ spýtal sa anjel.

Boh sa naňho pozrel a hovorí: „Slzy sú na to, aby dokázala vyjadriť svoju radosť, svoju bolesť, smútok, žiaľ, opustenosť, ale tiež hrdosť a šťastie v jej veľkom srdci.

Anjel bol uchvátený: „Si génius, Bože! Myslel si pri tomto stvorení úplne na všetko!“

„Oh, áno,“ dodal a spokojne sa nad svojím dielom usmial.

zdroj: www.mojakomunita.sk