(Homília pápeža Františka.)

Dá sa povedať, že diabol je umierajúci, hoci už bol premožený. Nie je jednoduché sa o tom presvedčiť, pretože, diabol je zvodca, ktorý vie, aké slová na nás platia, keďže nám sa páči byť zvádzaní.

A on má túto schopnosť, schopnosť zvádzať. A tak je veľmi ťažké pochopiť, že je premožený, lebo on sa ukazuje s veľkou mocou, veľa ti nasľubuje, prinesie ti krásne dary, pekne zabalené: „Ó, aké krásne!“ – ale ty nevieš čo je vo vnútri – „ale vonkajší papier je pekný“. Zvedie nás tým balíčkom bez toho, aby nám ukázal, čo je vo vnútri. Vie osloviť našu márnivosť, našu zvedavosť, svojimi návrhmi.

Lovci radia nepribližovať sa k zdochýnajúcemu krokodílovi, pretože jedným švihnutím chvosta môže ešte zabiť. Rovnako aj diabol, ktorý je mimoriadne nebezpečný, predstavuje sa s celou svojou mocou, jeho návrhy sú všetko klamstvá, a my, blázni, mu veríme. Diabol, je naozaj veľký klamár, otec lži. Vie pekne hovoriť, je schopný spievať, aby oklamal. Je odsúdený, ale správa sa ako víťaz. Jeho svetlo je oslňujúce ako ohňostroj, ale netrvá dlho, zhasne. Zatiaľ to Pánovo je mierne, ale trvalé.

Diabol nás zvádza, vie osloviť našu márnivosť, zvedavosť, a my kúpime všetko. To znamená, že ľahko upadneme do pokušenia. Je teda nebezpečným odsúdeným. Musíme si dať pozor na diabla. Ako hovorí Ježiš, musíme bdieť, modliť sa a postiť. Tak sa víťazí nad pokušením.

Základom je nepribližovať sa k nemu, pretože, ako hovorili cirkevní otcovia, je ako zúrivý, besný pes, uviazaný na reťazi, takého netreba hladkať, pretože hryzie.

Ak sa duchovne približujem k tej a tej myšlienke, ak si pripúšťam tú a tú túžbu, ak idem tam a tam, približujem sa k zúrivému psovi na reťazi. Prosím, nerobme to.

„Mám veľkú ranu…“ – „Kto ti ju spravil?“ – „Pes.“ – „Ale bol na reťazi?“ – „Hm, áno, išiel som ho pohladiť.“ – „Nuž, tak si si o to koledoval.“ Tak je to: nikdy sa nepribližujme, hoci je na reťazi. Nechajme ho tam, uviazaného.

A tak musíme byť pozorní a neviesť dialóg s diablom, ako to naopak urobila Eva. Pokladala sa za veľkú teologičku, a padla. Ježiš to nerobí, na púšti odpovedá Božím slovom. Vyháňa démonov, niekedy sa ich pýta na meno, ale nevedie s nimi dialóg. S diablom sa dialóg nevedie, pretože on vyhrá, je inteligentnejší ako my.

Diabol sa preoblieka za anjela svetla, ale je anjelom tmy, anjelom smrti.

Je to odsúdenec, porazenec, je uviazaný na reťazi a hynúci, ale je schopný napádať. A my sa musíme modliť, konať pokánie, nepribližovať sa, neviesť s ním dialóg. A nakoniec ísť za matkou, ako deti. Keď majú deti strach, idú za mamou. „Mama, bojím sa!“ – takto prídu za mamou, keď majú zlé sny. Treba ísť za Pannou Máriou, ona nás stráži. A cirkevní otcovia, predovšetkým ruskí mystici hovoria, že v čase duchovného nepokoja sa treba utiekať pod plášť Presvätej Bohorodičky. Poďme za Matkou. Ona nech nám pomáha v tomto boji proti tomu premoženému, proti tomu psovi na reťazi, aby sme nad ním zvíťazili.

zdroj: www.tkkbs.sk