Birmovné meno

By , 30. júna 2019 11:48

Aké je moje skutočné meno? Kto som? To vie iba Boh a moja úloha je to odhaliť.

Moje meno a priezvisko je len vonkajšie označenie. Meno má vyjadrovať to, čo som, čo cítim, čím žijem, aké je moje poslanie, prečo ma Boh poslal na Zem. Napr.: Peter – Skala. Ježiš – Spasiteľ. Mária – Morská hviezda. Veronika.

Rodičia mi dali meno, lebo určovali môj osud, rozhodovali za mňa. Ja si dávam meno, lebo chcem byť dospelý, chcem a viem držať svoj osud v rukách. Moje birmovné meno má mi pomôcť, aby som našiel sám seba, svoje miesto, poslanie v živote. Svätí sú pre mňa príkladom, lebo oni to v živote zvládli.

Moje skutočné meno nikto iný nepochopí: Pozná ho iba Boh a môžem ho spoznať ja.

Zjv 2,17: Tomu, kto zvíťazí, dám zo skrytej manny a dám mu biely kamienok a na kamienku napísané nové meno, ktoré nepozná nik, iba ten, kto ho dostane.

Treba si zvoliť birmovné meno. Také, čo ma charakterizuje. Meno má byť sväté. Je to meno, ktoré mal niektorý svätý, alebo svätá, ktorého poznám a je pre mňa vzorom kresťanského života. Tento svätec sa od mojej birmovky stane už nielen mojim vzorom, ale tiež mojim priateľom v nebi. On sa za mňa u Boha modlí, prosí za mňa a pomáha mi z neba. Podľa neho aj ja prijímam birmovné meno. Ten svätý bude môj birmovný patrón. Pri voľbe svojho birmovného mena musím pamätať na nasledovné zásady:

  • Birmovné meno si nedávam podľa svojich príbuzných alebo kamarátov, ale volím si ho spomedzi svätých.
  • Svojho birmovného patróna si nevolím na základe toho, že sa mi páči jeho meno, ale preto, že si beriem poučenie z jeho života (možno mám s ním podobný život či povahu…)
  • Vo voľbe birmovného patróna musím byť slobodný, nik ma nemôže nútiť ani obmedzovať v tom, koho si vyvolím.
  • Skôr ako sa definitívne rozhodnem pre niektorého svätého patróna, prečítam si jeho životopis.
  • Ide o iného svätca ako je môj krstný patrón.

Na Slovensku je všeobecný zvyk, že si chlapci dávajú mužské meno (patróna) a dievčatá ženské meno (patrónku), hoci v niektorých iných národoch je zvykom dávať si meno i mužské i ženské (napríklad Ján-Mária, alebo Jozef-Mária a podobne). Niekedy si dievčatá zvolia mužského patróna, pričom prijímajú jeho meno v ženskom tvare (napríklad Michaela – patrónom je sv. Michal – archanjel a podobne) (u chlapcov podobne).

Môžem si dať aj 2 mená, napr. Mária Magdaléna a pod.

autor: smolenice.fara.sk