Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo. (Jn 15, 16)

APOŠTOLSKÉ POVERENIE

V liturgii biskupskej vysviacky zaznie po prečítaní evanjelia a vzývaní Ducha Svätého Apoštolské poverenie – Pápežská bula o menovaní kandidáta za nového diecézneho biskupa. Je to znak, ktorý vyjadruje prepojenie vyvoleného biskupa na Krista. Svätý Otec, viditeľná hlava Cirkvi, v Kristovom mene volí ďalších biskupov za nástupcov apoštolov, aby sa evanjelium šírilo po celom svete. Takto sa Kristova milosť dostáva cez biskupov ku každému členovi Božieho ľudu.

SĽUBY

Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo. (Lk 9, 62) Po homílii sa hlavný svätiteľ pýta kandidáta na biskupa niekoľko otázok. Ten pred všetkým zhromaždeným ľudom vyjadrí svoje pevné rozhodnutie zachovať vieru a vykonávať verne svoj úrad. Zaväzuje sa tak až do smrti hlásať evanjelium; vyučovať a zachovávať vieru Cirkvi neporušenú od apoštolov; budovať Cirkev v jednote so zborom biskupov, pod autoritou a v poslušnosti Svätému Otcovi; viesť zverený ľud po ceste spásy; starať sa o núdznych; hľadať blúdiacich a neúnavne sa modliť.

LITÁNIE K VŠETKÝM SVÄTÝM

Modlite sa aj za nás, aby Boh otvoril dvere nášmu slovu, aby sme mohli hlásať Kristovo tajomstvo. (Kol 4, 3)

Podobne ako pri vysviacke diakonov a kňazov aj pred prijatím biskupskej vysviacky zaznievajú prosby o pomoc pri vykonávaní nastávajúcej služby vo forme litánií. Kandidát, ležiac tvárou k zemi, v pokore uznáva svoju nedokonalosť a nedostatočnosť a zároveň potrebu Božej milosti, o ktorú prosí na orodovanie všetkých svätých.

VKLADANIE RÚK

Preto ti pripomínam, aby si roznecoval Boží dar, ktorý je v tebe prostredníctvom vkladania mojich rúk. (2Tim 1, 6)

Jeden z podstatných prvkov sviatostnej vysviacky je obrad vkladania rúk. Už od apoštolských čias sa apoštolská moc prenášala práve prostredníctvom tohto gesta. Hlavný svätiteľ a všetci ostatní biskupi položia mlčky ruky na hlavu kandidáta, čo symbolizuje odovzdanie posvätnej moci prúdiacej od Najvyššieho Veľkňaza Ježiša Krista cez apoštolov a ich nástupcov až do dnešných čias.

KONSEKRAČNÁ MODLITBA

Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde. (Jn 17, 17-19)

Spolu s vkladaním rúk je druhým podstatným prvkom biskupskej vysviacky konsekračná modlitba. Tú sa modlí hlavný svätiteľ, pričom hlavnú časť modlitby, počas ktorej sa z kňaza stane biskup, prednášajú všetci biskupi spolu. Kandidát počas modlitby kľačí a nad jeho hlavou držia diakoni knihu evanjelia. V modlitbe prítomní biskupi prosia, aby Boh Otec zoslal na vyvoleného služobníka silu, ktorá pochádza od Ducha zvrchovanej moci, ktorého dal Otec svojmu milovanému Synovi Ježišovi Kristovi a ktorého zas on dal apoštolom, ktorí na rozličných miestach zakladali svätú Cirkev.

POMAZANIE SVÄTOU KRIZMOU

Potom (Mojžiš) nalial oleja svätenia na Áronovu hlavu a pomazal ho, aby ho posvätil. (Lv 8, 12)

Hlavný svätiteľ hneď po skončení konsekračnej modlitby pomaže novovysväteného biskupa na hlave olejom svätej krizmy. Je to znak zvolávania Božieho tajomného pomazania na nového biskupa, ktorému dal Boh účasť na najvyššom Kristovom kňazstve, a má tak šíriť neustále okolo seba Kristovu ľúbeznú vôňu. Olejom bývali v Starom zákone pomazaní kňazi, proroci a králi. Vysvätený biskup má teraz v najvyššom stupni účasť na Kristovom kňazskom, prorockom a kráľovskom úrade. Má posväcovať, učiť a spravovať jemu zverený Boží ľud.

ODOVZDANIE EVANJELIÁRA

Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok. (Lk 4, 18-19)

Po pomazaní svätou krizmou prijme nový biskup knihu evanjelií s povzbudením, aby hlásal Božie slovo s veľkou trpezlivosťou a znalosťou náuky. Prvoradou úlohou biskupa je byť poslom dobrej zvesti, teda neustále ohlasovať evanjelium a učiť Boží ľud zjavenej Božej pravde. Evanjelium sa tak stáva jeho denným pokrmom a potom rovnako pokrmom všetkých, ktorým toto slovo v Ježišovom mene ohlasuje.

ODOVZDANIE BISKUPSKÝCH INSÍGNIÍ

Takéto rúcha urobia: náprsník, efód (náramenník), pláštik, tuniku z tkanej priadze, mitru a pás. Tieto posvätné šaty urobia tvojmu bratovi Áronovi a jeho synom, aby mi posluhovali ako kňazi. (Ex 28, 4)

Ako znaky biskupskej hodnosti prijme nový biskup prsteň, mitru a pastorál – biskupskú berlu. Prsteň je znamením vernosti a neporušenej viery. Je to snubný znak, ktorý dáva najavo Kristovo spojenie s nevestou Cirkvou, ktoré je aj biskup – pripodobnený Kristovi – povolaný zachovávať. Mitra zas poukazuje na žiaru svätosti, ku ktorej má biskup smerovať a príkladom viesť aj iných k dosiahnutiu koruny slávy. Pastorál je znamením pastierskej služby a pripomína, že biskup má podľa vzoru Ježiša, Dobrého Pastiera, bedlivo bdieť nad zvereným duchovným stádom a chrániť ho.

ZAUJATIE KATEDRY

Ježiš pristúpil k nim (jedenástim) a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28, 18-20)

V závere obradu vysviacky hlavný svätiteľ vyzve vysväteného biskupa, aby si sadol na katedru. Týmto úkonom vysvätený biskup preberá úrad diecézneho biskupa. Katedra je biskupský stolec v katedrále, ktorý patrí diecéznemu biskupovi ako vlastnému pastierovi diecézy a na ktorom môže sedieť iba on. Odtiaľ učí Boží ľud a vykonáva svoju pastiersku službu. Tu upriamuje pohľad všetkých na Krista a slovami i svojím príkladom vedie zverený ľud ku spáse.

Bože Otče, zhliadni dobrotivo na svojho služobníka Františka,
ktorého si vyvolil za biskupa pre našu diecézu
a zaodej ho múdrosťou a láskou apoštolov,
aby viedol tvoj ľud po ceste spásy.

Amen.