Evanjeliový úryvok dnešnej nedele (Lk 16, 19-31) ponúka Ježišovo podobenstvo o boháčovi a Lazárovi. Je to varovanie pred nevšímavosťou a ľahostajnosťou v medziľudských vzťahoch.

Ide o jediné Ježišovo podobenstvo, v ktorom niektorá postava nesie konkrétne meno. Lazár pochádza z hebrejského „El-azar“znamená „Boh pomáha“. Voľba tohto mena nie je náhodná. Jedinou pomocou, ktorej sa mužovi dostáva, je pomoc zo strany Boha. Okolití ľudia si ho nevšímajú.

Gradácia textu

Podobenstvo má 3 časti: 1. Krátky opis situácie boháča a Lazára na zemi (Lk 16, 19-21); 2. Totálna zmena ich situácie po smrti (Lk 16, 22-24); 3. Rozhovor medzi Abrahámom a boháčom (Lk 16, 25-31). Podobenstvo nehovorí, či Lazár bol zbožný alebo nie. Boháč nie je opísaný ako zlý človek. Podstata spočíva v jeho nevšímavosti voči tomu, kto je v núdzi.

Podobenstvo nie je vložené do prázdneho priestoru, ale zapadá do série Ježišových napomenutí ohľadom nebezpečenstva bohatstva v Lk 16, 9-15 a varuje aj pred správaním farizejov v Lk 16, 14.

Výraz „líhal pri bráne“ doslova znamená „bol ležiaci“ – tzn. nedokázal si pomôcť. Psy môžu symbolizovať očakávanie smrti (porov. 1 Kr 14, 11) alebo vyjadrenie totálnej opustenosti, keď jediným spoločníkom pre človeka nie je druhý človek, ale zviera. Zlomový okamih začína protikladom, keď Lazára nesú anjeli, ale boháč je jednoducho pochovaný. Boháč príde Lazárovi na meno príliš neskoro – keď je už v pekle.

Hovorca Krista

V biblických textoch je často hlavné posolstvo vložené do dialógu postáv. Pre toto podobenstvo to platí obzvlášť. Dialóg medzi Abrahámom a Lazárom je kľúčovým pre porozumenie posolstva. Abrahámove odpovede sú adresované čitateľom evanjeliá.

Na tri prosby boháča po smrti odpovedá Abrahám. On je v podobenstve hovorcom samotného Krista. Prvá prosba a odpoveď sa dotýka toho, čo boháč nebol schopný urobiť počas života – zmierniť utrpenie druhého. Druhá sa dotýka varovania boháčových bratov. Výraz „Mojžiš a Proroci“ je narážka na učenie starozákonných kníh, nie na konkrétne postavy. To preto, že názvom „Mojžiš“ sa zvyklo v židovstve označovať prvých päť kníh Svätého písma, tzv. Mojžišove knihy (Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium). Názvom „Proroci“ sa označovali nielen spisy prorokov, ale aj Kniha Jozue, Sudcov, Samuelove a kráľovské. Tretia prosba a odpoveď hovoria, že nie je ťažké poznať Božiu vôľu, nie sú k tomu potrebné zázraky vzkriesenia, stačí čítať Božie slovo.

Ťažisko podobenstva spočíva vo varovaní tých, ktorí stále „majú čas“ a odkladajú pokánie a plnenie Božej vôle. Ďalším varovaním je riziko bohatstva, ktoré často oddeľuje a uzatvára človeka a robí ho nevšímavým voči druhým.

Otázky na zamyslenie

– Nebezpečenstvom nie je len výslovná zloba, ale už aj ľahostajnosť. Skús si častejšie všímať pri modlitbe „Vyznávam všemohúcemu Bohu…“ zhrešenie zanedbávaním dobrého.
– Podobenstvo je narážkou aj na Máriin Magnifikat, v ktorom je Boh ospievaný za to, že „ponížil povýšených, hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno…“ Boh je všímavý. Aký si ty voči druhým, najmä ľuďom v tiesni?
– Teraz je správny čas. Neodkladáš plnenie toho, čo je správne, na „potom“?
– Nepožaduješ od Boha akési znamenia pre svoj život, hoci zo Svätého písma a z učenia Cirkvi vieš, čo máš konať?

Autor: František Trstenský