Byť v službe zapálený Kristovou láskou

By , 19. septembra 2021 17:02

Dnes sme svedkami koľko ľudí kladie dôraz na moc, postavenie a kariéru. Okrem toho ľudské srdce lipne na pozemských veciach, napríklad (autá, dovolenky, peniaze a iné). Všetko je darom od Boha. Podstatné je, aby sme mali správny vzťah k týmto pozemským dobrám. Stáva sa, že sa nám potom vytratí úprimný vzťah k duchovným darom či hodnotám.

Božie slovo 25. nedele obdobia cez rok v roku B nás povzbudzuje k tomu, aby sme si uvedomili, čo nás približuje k Bohu a čo nás naopak od neho vzdiaľuje. Netýka sa to len duchovného života, ale i toho, ako žijeme medzi sebou. „Bratia moji, kde je žiarlivosť a sváry, tam je nepokoj a každé možné zlo.“ (Jak 3, 16) V Evanjeliu čítame, ako učeníci sa medzi sebou hádajú, kto z nich je väčší. Pápež František raz povedal: „Ježiš si všíma aj malé gesto lásky.“

Svet v ktorom žijeme má mnoho tvári. Do nášho života sa vtláča veľa sebectva, pýchy. Konzumný spôsob života vytláča skutočné hodnoty, ktoré Boh dáva človeku. Ježiš zdôrazňuje a povzbudzuje nás: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“ Vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: „Kto prijme jedno z takýchto deti v mojom mene, mňa prijíma.“ Ježiš chce, aby sme boli pokornými a ľudskými. Dnešný svet aj my musíme objaviť v dare pokory a ľudskosti skutočnú hodnotu. Ježiš vždy dáva pokorným svoju milosť. Pokora, jednoduchosť, skromnosť, ľudskosť, láska a úcta sa vytrácajú aj z našich životov. Ježiš nás učí, že tieto čnosti sú stále súčasťou našich životov. Prosme si od Ježiša silu, aby zapálil naše srdcia týmito čnosťami. Tak vždy dokážeme slúžiť našim bratom a sestrám. Vtedy sa staneme zodpovednými kresťanmi a ľuďmi, akých nás chce mať Ježiš.

Spomínam si na dve skúsenosti, ktoré sa mi stali vo farnosti, kde som pôsobil ako kňaz. Počas svätej omše, keď bol znak pokoja rozbehlo sa cez celý kostol malé dievčatko ku mne, aby mi podalo ruku. Bol to Boží dotyk a naplnilo ma to Kristovou láskou. Iné dievčatko ma čakalo po svätej omši s bielou ružou a prišlo sa mi poďakovať. Gesto lásky, ktoré vyjadrovalo veľkú úctu, lásku, blízkosť a vďačnosť. Boh nechce od nás veľké veci. Chce, aby sme žili z daru lásky, delili sa o srdce a vnášali do našich vzťahov skutočné hodnoty života.

Pane Ježišu daj nech nás ženie tvoja láska k našim blížnym. Nech tvoja láska zaplaví tento svet i nás ľudí. Pomáhaj nám byť nositeľmi tvojej lásky v našich rodinách, pri stretnutiach s človekom. Žime lásku, pokoru, ktoré človeka spájajú a nie pýchu, ktorá nás rozdeľuje.

Vladimír Bača, kaplán v Liptovskom Mikuláši