Čas ako dar
Predstavte si, že vám každé ráno dá banka na účet osemdesiatšesť tisíc štyristo eur. Musíte len dodržať dve podmienky. Prvá je, že čo ste cez deň neminuli, na konci dňa z účtu zmizne. Nemôžete klamať, nemôžete tú sumu previesť na iný účet, môžete ju iba minúť, ale každé ráno, keď sa zobudíte, máte otvorený nový účet s ďalšími osemdesiatšesť tisíc štyristo eurami na nový deň. Druhá podmienka je, že banka môže túto „hru“ prerušiť bez varovania; v hociktorú chvíľu vám môže povedať, že je koniec, že účet sa ruší a iný už nebude. Čo urobíte? Pravdepodobne miniete každé euro pre svoje potešenie a na darčeky pre ľudí, ktorých máte radi. Použijete každé euro vlastne na to, aby ste vniesli šťastie do svojho života a do života tých, korí vás obklopujú.
Táto zázračná banka skutočne jestvuje a má ju každý z nás: je to čas. Každé ráno, keď sa zobudíme, dostávame darom od Boha osemdesiatšesť tisíc štyristo sekúnd života na jeden deň, a keď večer zaspíme, do druhého dňa si nič neprenesieme. Čo sme v ten deň nezažili, a neurobili je stratené. Každé ráno sa začína tento zázrak odznova. Platí však aj druhá podmienka: život sa môže hocikedy zastaviť…
Tak teda, čo spravíme s našimi každodennými osemdesiatšesť tisíc štyristo sekundami? Záleží len a len od nás…
zdroj: zamyslenia+