Ježiš povedal zástupom: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“(Jn 6, 51-58)

V súvislosti s kurzom o Eucharistii, ktorý nám Cirkev ponúka počas týchto prázdninových nedieľ, mi dnes prichádza na um jedno upozornenie: nebuďme detinskí či nerozumní (Prís 9, 6; Ef 5, 17). Lebo našou úlohou nie je špekulovať nad Eucharistiou, ale ju prijímať. Je totiž pre nás zárukou večného života.

Chceš večne žiť? Vedci vymýšľajú spôsoby, ako predĺžiť ľudský život – liekmi, transplantáciami, genetickými manipuláciami… No predstav si, že život, ktorý žiješ teraz, by sa mal žiť ešte takých 200-300 rokov. Chytá ma des pri takej myšlienke. Keď to zoberiem humorne, každý deň si ráno aj večer umývať zuby ďalšie dlhé roky sa mi nechce. Nieto pracovať v pote tváre…

Chceš večne žiť? Boh aj tebe ponúka večný život, v ktorom už nebude bolesti ani náreku… Dáva k tomu jednu jedinú podmienku – prijímať jeho telo a krv. Aby nám to nebolo odporné, dáva sa nám pod spôsobom chleba a vína, teda niečoho, čo je pre nás ako pokrm a nápoj prirodzené. Chce to len vieru, že Boh je v tejto „matérii“ skutočne prítomný, keď kňaz nad ňou vysloví slová premenenia. A potom to chce čisté srdce. Teda neprestajné úsilie o čisté srdce, vyjadrované ľútosťou na hriechmi, spoveďou, pokáním a neustálou zmenou života podľa Božích prikázaní.

Chceš večne žiť? Tak neváhaj a prijímaj. Často, najmenej každú nedeľu. A presvedčíš sa, že prebývanie s Bohom prináša mnohé ďalšie benefity. Budeš pokojnejší, trpezlivejší, láskavejší, bude ťa viac zaujímať život (skutočný život, nie tie bulvárne nezmysly), konať dobro bude pre teba ľahšie a odporovať zlu bude pre teba samozrejmé… Bolesť a trápenie, ktoré znášaš, budeš vnímať ako cestu k trvalému prebývaniu s Bohom.

Chceš večne žiť? Vlastne už žiješ večne – ak prijímaš Krista vo sviatosti, už máš večný život. Iste príde smrť, ale len pre telo. Aj to len do času.

Prečítaj si niekoľkokrát dnešné evanjelium (Jn 6, 51 – 58). Ježiš jasne hovorí o súvislosti medzi večným životom a prijímaním či neprijímaním jeho tela a krvi. Veríš mu? Ak áno, tak prijímaj, Ak nie, tak mu uver a prijímaj. Nepoznám iný spoľahlivý spôsob, ako mať večný život.

Nebuď pochabý!

zdroj: dcza.sk