Každý človek je milovaný Bohom. To je najkrajšia pravda o človeku. Sme Bohom povolaní a máme dôležité miesto v Cirkvi, ale i v spoločnosti, kde žijeme. Ježiš nás každý deň pozýva na cestu s ním. V Evanjeliu 15. nedele budeme počuť ako Ježiš zvoláva Dvanástich a posiela ich po dvoch. Dáva im moc. Skúsenosť, kde im jedinou útechou a pomocou je dôvera k Ježišovi. Budú robiť to, čo sa naučili pri Ježišovi. Zaiste sme v našom živote zažili tmu. Tma sa preniesla aj do našich životov, stretnutí, vzťahov… V tme človek túži nájsť kúsok svetla, ktorý mu dá nádej, silu a odhodlanie ísť ďalej. Tým svetlom je Ježiš. Náš život musí byť riadený Ježišom, lebo ak nie je človek upadá, stráca zmysel a schádza povieme „mimo cestu“. Si slobodný – slobodná, máš rozum a slobodnú vôľu rozhodni sa preto kam budeš a za kým budeš kráčať vo svojom živote. Život ponúka mnoho ciest, ale nie všetky privádzajú človeka k šťastiu a radosti.

Ježiš o sebe povedal „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“. (Jn 14,6) Môžeme si položiť otázku: Kam smeruje náš život, kam kráčame? Keď sme boli ešte malé deti kráčali sme spolu s rodičmi. Oni nás viedli, usmerňovali, pomáhali nám a nikdy sme na týchto našich cestách neboli sami. Rodičia vždy budú s nami na našich životných cestách. Už ako dospelí si zodpovedne vyberáme svoje povolanie, ale i svoje životné povolanie. Ježiš si každého z nás volá po mene: „Poď za mnou“. Aká je naša odpoveď na Božie volanie? Cesta za Ježišom nie je vôbec jednoduchá. Dôležité je, aby každý z nás, kto chce ísť za Ježišom a chce ho nasledovať povedal každý deň svoje áno. Potrebná je bezhraničná dôvera, odovzdanie sa do jeho svätej vôle a v pokore, službe ho nasledovať. Ísť za Ježišom si vyžaduje veľkú odvahu a tiež vytrvalosť. Ak chceme zažiť veľké dobrodružstvo musíme vykročiť za Ježišom. Každá naša cesta by mala mať svoj začiatok, ale i koniec. Začínať a končiť vždy s Ježišom. Žiaľ niekedy konca cesty sa buď nedočkáme, alebo nedožijeme napr. dnes tak často videné tragické dopravné nehody, pri ktorých vyhasnú životy mnohých ľudí. Vykročiť na cestu znamená zobrať si za vzor Ježiša. Ten svoju životnú cestu začal, ale i dokončil. Ježiš nielen mne, ale i každému z nás ukázal ako ma vyzerať naša životná cesta. Snažme sa o to, aby sme všetky naše životné cesty v akomkoľvek povolaní začínali, ale i končili s Ježišom. Bez neho to nepôjde. Ježiš je istota, bezpečie, ochrana na našich cestách. Zvlášť vtedy, keď vybočíme z cesty, zablúdime a sme bezradní. Je potrebné, aby sme sa odovzdávali Ježišovi, počúvali jeho hlas a nechali sa ním viesť v každom okamihu nášho života. Kto verí a dôveruje Ježišovi, ten sa nikdy nesklame.

Ježišu, Ty si nám dal Pannu Máriu, aby nás vždy ochraňovala na našich cestách a privádzala k Tebe. Daj, aby sa naša cesta za Tebou nestala iba formalitou, ale nech sa stane skutočnou cestou modlitby, lásky k Tebe a blížnym. Slovami svätého Jána Pavla II. sa povzbuďme: „Zatiahnime na hlbinu“. Zakoreňme svoje životy, cesty v Kristovi, vezmime každý deň svoj kríž a nasledujme Ježiša. Iba tak sa náš život naplní a spojí s Ježišom. Tak naplníme naše životy šťastím, radosťou a večnými hodnotami.

Christus in via lucem et veritatem. Ježiš cesta, svetlo a istota.

Vladimír Bača, kaplán v Liptovskom Mikuláši