„Chceli by sme vidieť Ježiša.“
Vznešená prosba a túžba – koľkí ešte dnes vôbec takú túžbu majú? Koľkí túžia vidieť Ježiša? A koľkí si myslia, že ho vidia a vlastne nevidia. To sú najmä tí, ktorí si poctivo plnia svoje náboženské povinnosti, ale s Kristom sa ešte aj tak nestretli. Nestretli sa s ním osobne, kdesi v hĺbke svojho vnútra. Akoby ON bol čosi, nie ktosi.
A ďalšou otázkou je – akého Ježiša by sme chceli vidieť? Ako kráľa, vládcu, mocného, bohatého, vplyvného… Takúto nejakú predstavu mali o Ježišovi mnohí jeho židovský súčasníci, dokonca aj jeho apoštoli – veď Zebedejovým synom to vybavovala mama, aby mohli sedieť jeden po pravici a druhý po ľavici v tom Ježišovom kráľovstve, jednoducho aby tam mali dobré miesta. Myslela si, že iste budú mať aj oni popri takom kráľovi nejaké to bohatstvo, moc, vplyv, slovo… veľké pokušenie aj pre nás dnes. Mali ešte pomýlenú predstavu o Ježišovi. Vtedy im povedal – kto chce byť prvý musí byť sluhom všetkých. Taká je jeho sláva – služba, ale k tomu sa ešte dostaneme.
Aj Peter, keď mu chce Ježiš umyť nohy – nepáči sa mu to. Prečo? Naoko by sme aj súhlasili s Petrovým postojom – ty mne chceš umývať nohy? Ty Boh, Kráľ? Jemu to nesedelo. Nepozdával sa mu kľačiaci Boh, Boh, ktorý umýva človeku nohy – Boh kľačiaci pred človekom, akoby žobrajúci o to, aby si človek nechal poslúžiť. Boh mi hovorí – Dovoľ, aby som bol tvojim sluhom.
Akého teda chcem vidieť Ježiša ja? A akému Ježišovi sa chcem pripodobniť?
Na otázku Grékov z dnešného evanjelia Ježiš odpovedá veľmi zaujímavo. Použijem len tri vety z odpovede „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe. To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie.“ Ako bude oslávený? Sláva a moc, bohatstvo z ľudského pohľadu? Až budem vyzdvihnutý od zeme – to nie je vyzdvihnutie znova v našom chápaní, že niekoho posadíme niekde na nedosiahnuteľný trón a objavia sa spievajúci anjeli… A ako to pritiahne všetkých k nemu? Čo ich pritiahne? Evanjelium dodáva dôležitú vetu – to povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie. Teda celý čas Ježiš hovorí o svojej smrti. O smrti na kríži. Tu bude vyzdvihnutý, tu ku krížu chce všetkých pritiahnuť – jeho láska na kríži. Tu sa zjavuje sláva, moc, služba, bohatstvo, láska Boha voči človeku. Tu na kríži môžu všetci, ktorí túžia uvidieť Krista, Krista vidieť. Tu uvidia jeho moc, slávu a všetko…
Lebo iba stretnutie s ukrižovaným Kristom a jeho láskou, ktorá sa „valí“ – prúdi, tečie je slabé slovo – z kríža to nás približuje a učí o Bohu kresťanov. Toto je to naše osobné stretnutie s Kristom s jeho láskou – pri kríži. A iba táto jeho láska má moc premeniť nás. Nič iné. Aj sv. Pavol hovorí: „Keď som prišiel k vám, bratia, neprišiel som vám zvestovať Božie tajomstvo vysokou rečou alebo múdrosťou. Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného.“
Ten istý Filip hneď na začiatku evanjelia hovorí Natanaelovi „Poď a uvidíš“ (Jn 1,47). A sám Ježiš dodáva: „ Uvidíš väčšie veci ako toto… Uvidíte otvorené neho a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“ A mohli by sme pokračovať… so Samaritánkou, ktorá povie Ježišovi: „Pane, vidím , že si prorok “ (Jn 4,19) a vzápätí sa rozbehne do dediny so správou: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš? (Jn 4,29), s Galilejčanmi, ktorí Ježiša „uvítali, lebo videli všetko, čo urobil cez sviatky v Jeruzaleme“ (Jn 4,45), s natvrdlými poslucháčmi, ktorí namietali: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti?“ (Jn 6,30) a s ďalšími, ktorým Ježiš vyčítal: „Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte“ (Jn 4,48), so zástupmi, ktoré šli za ním, lebo „ videli znamenia, ktoré robil na chorých“ (Jn 6,2), s Grékmi, ktorí prišli za Filipom: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša“ (Jn 12,21) a tak ďalej… ešte v mnohých iných situáciách. Dokonca celú jednu kapitolu venuje Ján uzdraveniu slepého od narodenia (Jn 9,1-40).
Aj rozprávanie o Ježišovom umučení uzatvára evanjelista Ján slovami: „A ten, ktorý to videl , vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé“ (Jn 19,35) a dôležité sloveso vidieť sa opäť vracia pri správach o Ježišovom zmŕtvychvstaní, keď sa o „učeníkovi“ dozvedáme, že „ videl a uveril“ (Jn 20,8) alebo keď Mária Magdaléna i učeníci s radosťou ohlasujú: „ Videli sme Pána!“ (Jn 20,25)
Prečo je vidieť Pána pre evanjelistu sv. Jána tak dôležité? Odpoveď dáva v slovách Jána Krstiteľa: „Ja som videl a vydávam svedectvo“ i v závere svojho evanjelia, kde doplňuje: „toto je napísané, aby ste verili… a aby ste vierou mali život v jeho mene“ (Jn 20,30-31). Pre oboch Jánov (Krstiteľa i evanjelistu) vidieť Pána vedie k tomu, že o ňom vydávajú svedectvo, aby aj ďalší mohli uveriť, následne správne vidieť očami viery a opäť vydávať svedectvo ďalším.
Na základe svedectva veríme a očami viery vidíme , ako k nám prichádza Ježiš: (nielen vo sviatostiach a v Slove, ale aj: v protivnom susedovi, ktorý nikdy nezatvára dvere potichu, či v ochotnom šoférovi autobusu, ktorý otvorí dvere aj dobiehajúcim; v nepríjemnej predavačke, ktorá nikdy nechce rozmeniť bankovky za drobné, či v manželovom pohladení; v nepriateľskom šéfovi, ktorý mi „vytmaví“ aj polminútové meškanie, či v spolužiakovi, ktorý mi dá prednášky z celého semestra, v profesorke, ktorá na mne „sedí“, či v sestre, ktorá za mňa vyžehlila kopu prádla…)
Postupnosť je jednoduchá – prosiť Boha, aby nám dal milosť pochopiť, ako nás miluje. Aká obrovská je jeho láska voči nám, keď on vlastného Syna dáva za naše hriechy, akoby nám s ním nedaroval všetko? A ako hovorí Ježiš – nik nemá väčšiu lásku, ako ten, kto dá život za svojich priateľov. A Jánov list hovorí – Láska nie je v tom, že my milujeme Boha, ale že on prvý miloval nás. A až keď toto chápeme potom sa pýtame – ako ja mám milovať teba? Čo ste urobili jednému z týchto mojich bratov, mne ste urobili. A ak by niekto tvrdil, že miluje Boha a nenávidí brata je luhár…