To všetko, čo bolo doteraz povedané na adresu dievčaťa a čo bolo aj spájané so svetlom, ktorému dal Boh prejaviť sa cez život Anky Kolesárovej, je zrejme celkom prirodzené. Ale v čom môže byť Anka príkladom aj pre chlapcov? Nebude iba snahou o prekrútenú náboženskú formu konšpirácie postaviť Anku Kolesárovu ako príklad pre súčasného chlapca?

Tak, ako v slovách k dievčatám, aj v týchto slovách adresované každému chlapcovi, ktorý sa túži stať Božím mužom, chcem obrátiť našu pozornosť k počiatku dejín ľudstva, lebo v ňom sú zakódované dôležité vzorce našich postojov a nášho správania. A tam na počiatku sa spomína strom života a strom poznania dobra a zla. A rovnako ako to bolo v zamyslení s dievčatami, majme odvahu položiť si dve dôležité otázky: Prečo sa tam spomínajú práve stromy a nie niečo iné? A druhá otázka: prečo majú práve taký názov? Tieto otázky si kladieme aj kvôli tomu, aby sme si ukázali, že všetko, čo je v Svätom Písme, má hlboký význam a je to Božie slovo, z ktorého človek dokáže doslova žiť (porov. Dt 8,3 ako aj Ježišovo potvrdenie u Mt 4,4 a Lk 4,4).

Na to, aby sme si dokázali odpovedať na prvú otázku, je potrebné si uvedomiť dôležitosť semena, ktoré je na začiatku všetkého a potom aj dôležitosť pôvodného jazyka Biblie – hebrejčiny. Z Biblie totiž vieme, že de facto existujú iba dva druhy semená – to od Nepriateľa – Satana (Gn 3,15 – kde je v pôvodnej hebrejčine slovo, ktoré síce môžeme preložiť ako potomstvo, ale pojem zera doslovne znamená semeno); a potom je to Božie semeno; a ním je Božie slovo – Lk 8,11. Všetko je závislé od toho začiatku a kritérium toho ani nie je tak to, ako vyzerá (kúkoľ je pomerne pekná burina), ale iba v schopnosti prinášať plody – ovocie. Od semena všetko začína a preto je dôležité všetko začínať v súlade s Božím slovom.

Okrem toho strom sa v hebrejčine povie etz. Zvláštne na tomto pojme je to, že etza v hebrejčine znamená rada; a etzam sila. Zrejme nie je náhoda, že Pán Ježiš začína svoje učenie tak, že sa všetci pýtajú: „Čo je to? Nové učenie s mocou!“ (Mk 1,27). Tu naše uvažovanie môžeme zoširoka rozvádzať, s čím všetkým je to spojenie: semeno – rada – sila (moc) vyjadrené v Písme. To však nechám za domácu úlohu.

Skúsme si ešte odpovedať na druhú otázku: prečo takéto názvy stromov? Božie slovo je výpovedné nielen v tom, čo priamo hovorí, ale aj v tom, čo nehovorí priamo, ale dá sa vyčítať z toho povedaného. Takto môžeme vyčítať aj to, že keď prvý strom sa nazýva strom života, tak ten druhý – strom poznania dobra a zla – je stromom smrti. V skratke to znamená, že neprislúcha človeku určovať, čo je dobré a čo zlé, lebo to je cesta smrti. V tomto kontexte rád citujem slova knihy Prísloví: „Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku, no napokon (predsa len) vedie do smrti“ (Prís 14,12). Oveľa dramatickejšie je pýtať sa, ako môžeme nazvať prvý strom podľa terminológie druhého stromu. Jednoducho, ak ten strom smrti je strom poznania dobra a zla, ako nazvať strom života podľa tejto terminológie. Môžeme rôzne uvažovať, napríklad: strom nepoznania dobra a zla. Som však presvedčený, že z celého Písma vychádza dôležitosť jednej skutočnosti, ktorá je odpoveďou na túto otázku. Tou skutočnosťou je: poznanie Pána. Za všetky citáty spomeniem aspoň tieto: „Večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista “ (Jn 17,3). „Budú to robiť preto, že nepoznali Otca ani mňa“ (Jn 16,3). A je dobre si spomenúť aj na Ježišov záverečný verdikt: Nepoznám vás (v podobenstve o múdrych a nemúdrych pannách Mt 25,12); alebo tým, čo dokonca používali Ježišovo meno, vyháňali zlých duchov, robili zázraky – Mt 7,22).

Možno ste už mnohí počuli, že biblické vyjadrenie pre počatie dieťaťa znie: poznať. Adam spoznal svoju ženu a ona počala… (Gn 4,1). Mária hovorí anjelovi: Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám… (Lk 1,34). Neznamenalo to, že nepoznala muža, ba dokonca ani to, že nebola zasnúbená. Ale znamenalo to, že so svojím snúbencom nežila manželsky. Biblický výraz pre počatie nového života je poznať. A to isté platí aj o novom živote v Bohu. Nie náhodou chlapci sa obrezávali, aby im telesná obriezka pripomínala to dôležité, čo ona označuje: obriezku srdca (porov Dt 10,16; Dt 30,6). Inými slovami obriezka znamenala aj pochovanie tela. Zrejme nie je náhoda, že akcent výchovy bol v dejinách spásy kladený na chlapcov, a to hlavne kvôli tomu, lebo ak sa muž stal Božím mužom, ak miloval Boha a kráčal podľa jeho ciest, jeho manželka sa nemusela báť vydať svoj život do jeho zodpovednosti.

Tak, ako som sa pokúsil dať návod dievčatám k blaženému životu v manželstve, tak sa to pokúsim aj Tebe, drahý priateľu. Je zaujímavé, že prvý výskyt slova „láska“, či „milovať“ v Biblii v akejkoľvek svojej podobe, sa nespomína v súvislosti spojenia medzi mužom a ženou, ale vo vzťahu lásky otca k synovi. Boh povedal Abrahámovi: „Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny „Morja“! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem.“ (Gn 22,2) Zaujímavé na tejto časti Písma je aj to, že Izák v pôvodnom hebrejskom texte nie je označovaný ako chlapec, ale ako mladý muž. Zachytenie tohto detailu je dôležité kvôli tomu, lebo Izák sa potom dobrovoľne podrobil otcovi, hoci sa mohol tomu vzbúriť, lebo to celkom iste veľmi nechápal. Takto sa stal predobrazom Božieho Syna, ktorý o sebe prehlásil: Nik mi neberie život, ja ho dávam sám od seba (porov. Jn 10,18).

Túto známu udalosť opisuje 22. kapitola knihy Genezis. A v 24. kapitole, kde sa Izák najbližšie spomína, ho nachádzame, ako si berie Rebeku za svoju ženu. Z tejto časti Biblie je možno vyčítať to, čo som presvedčený, že je aj spoločným posolstvom zo života Anky Kolesárovej pre chlapcov, a to: Drahý chlapče, si schopný alebo budeš schopný sa oženiť iba vtedy, ak budeš ochotný a schopný umrieť tomuto životu a tomuto svetu. A umierať tomuto životu, či tomuto svetu nie je čímsi samoúčelným ako náboženská forma masochizmu, ale má formu posväcovania v túžbe rásť v poznaní Pána. Takýto chlapec sa stane Božím mužom, o ktorom hovorí žalmista v 1. žalme, že sám bude „ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas, a jeho lístie nikdy nevädne; darí sa mu všetko, čo podniká“ (Ž 1,3).

Záver

Dovoľte mi na záver vyjadriť dôvod, prečo vznikli tieto katechézy a prečo mali práve takúto podobu. Ten dôvod je jednoduchý. Nešlo o Anku, lebo väčšiu poctu jej životu, ako jej dáva jej nebeský Ženích, jej nik z nás nemôže dať. Nešlo o to, aby sa niečo dialo. Išlo a ide o každého z nás. Ide o to, aby sme boli verní Božiemu slovu každý vo svojej dobe, každý vo svojom stave a každý v tých okolnostiach života, v ktorých sme sa ocitli…. A to aj za cenu smrti. Bez toho by bolo zbytočné poukazovať na život Anky Kolesárovej a na jej odkaz, ktorý je zapísaný na jej hrobe: Radšej zomrieť, ako zhrešiť!

autor: Vladimír Šosták
zdroj: annakolasarova.sk