(pokračovanie)

Štvrtá falošná predstava: Boh – Dedo Mráz:

Veľmi „dobrý Boh“, ktorý od nás nič nevyžaduje. Nikoho nevychováva, každý nech si robí, čo chce. Stále rozhadzuje darčeky, na všetko dáva svoje požehnanie, nič ho nebolí, nič mu nevadí.

Výsledkom je, že vôbec nie je problém hrešiť. Boh všetko odpustí aj bez toho, že by som hriech ľutoval a uvedomil si jeho dôsledok. Božie milosrdenstvo a jeho milosť beriem ako samozrejmosť. A už vôbec neverím v peklo…

„A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom: „Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá. Lebo koho Pán miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna.“ Je na vašu nápravu, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nekarhal?“ (Hebr 12,5–7)

Boh je milosrdný, ale aj spravodlivý. Musíme sa snažiť plniť to, čo nám prikazuje. Je to pre naše dobro.

Piata falošná predstava: Boh ako deduško:

Obklopený pavučinami a prachom. Nostalgický Boh minulosti, ktorý nerozumie modernému človekovi. Nemá zmysel pre humor, niet v ňom života. Doba sa zmenila, no jeho staré názory nie. Nemá nám čo povedať. Aj Biblia je zastaralá, nehodí sa do súčasnej doby. Chýba tu akákoľvek dynamika, radosť, dobrodružstvo s Bohom. Nechajúc sa obletovať anjelikmi sedí na obláčiku a usmieva sa. Isto svätosť je dôležitá, lenže na jej dosiahnutie je potrebná ľudská snaha i Božia pomoc.

Ak by som veril v takéhoto nehybného a v papučkách obutého Boha, akože by som prekonával nástrahy tohto sveta? Tento obraz umenšuje Božiu autoritu. Popiera to, že On vie najlepšie, čo a ako sa má robiť.

A ten, čo sedel na tróne, povedal: „Hľa, všetko robím nové.“ (Zjv 21,5)

Boh je nadčasový. Rozumie aj modernému svetu. Chce nás ochrániť pred mnohými modernými nezmyslami. Jeho posolstvo je aktuálne pre ľudí všetkých čias.

Šiesta falošná predstava: Boh bábkar

Je to Boh fatalistov, ľudí veriacich v slepý osud. On všetko riadi a nikomu nedovoľuje nič zrežírovať, všetko dopredu predurčil. Nedovoľuje vlastnú iniciatívu, lebo všetko je už rozhodnuté.

Neostáva mi nič, len to musím prijať, nič nemôžem zmeniť – a tak ani nie som za nič zodpovedný. Všetko sa skrýva za tzv. „božiu vôľu“. Následkom je pasivita končiaca nedôverou a neverou. „Ja nemôžem nič robiť. Iba Boh s tým môže niečo urobiť.“ – vyzerá to veľmi duchovne, ale býva za tým často nevera a hnev.

„Lebo my sme Boží spolupracovníci.“ (1 Kor 3,9)

Boh síce vie všetko, aj to čo sa len stane, ale vždy rešpektuje našu slobodu. Je na nás ako sa rozhodneme. Počíta s našimi rozhodnutiami a je na nás ako budeme žiť.

Siedma falošná predstava: Boh hodinár

Stvoril svoje diela, dal ich do chodu, natiahol ich a viac sa o nič nestará. Je akoby šéfom veľkého podniku – vlastne nemá čas. Je tu, ale nič nerobí, nezaujíma sa o nás.

A tak o všetko sa musím starať sám – s Bohom nemožno v ničom počítať. Zostane mi len beznádej, samota a nezodpovedané otázky. Ale nie je to tak, On je Emanuel, teda Boh s nami.

Lebo ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa za pravicu držím, ktorý ti hovorím: „Neboj sa, ja ti pomáham.“ (Iz 41,13)

Boh sa o nás stará, je s nami. Nemáme dôvod byť zúfalí. Keď sa k nemu obrátim s prosbou nenechá ma bez pomoci.

Ôsma falošná predstava: Boh programátor

Možno považujem Boha za nejaký počítač. Je síce veľmi inteligentný, ale neosobný. Všetko vidí, ale ničoho sa nedotýka. Je bez citov. Nedotkne sa ho žiadne utrpenie a neprejaví súcit, hoci vie o všetkom. Je to akási „absolútna inteligencia“, ktorá je nad všetkými citmi.

Mne zostáva potom len pocit, že Bohu je ľahostajné, aké city prežívame, že mu je jedno, či máme v srdci bolesť alebo radosť.

Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“ Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ A Ježiš zaslzil. Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“ (Jn 11,32–36)

Bohu na nás záleží. Stará sa o každého jedného človeka. Má nás nekonečne rád. O každého sa osobne zaujíma a rozumie mu.

O Bohu toho možno nevieme veľa. Zvykneme mu pripisovať superlatívy všetkých ľudských pozitív. Je to málo, alebo veľa? To azda nie je až také dôležité… Myslím si, že ide v prvom rade o vzťah! O vzťah mňa, človeka k živému a osobnému Bohu. Ak spoznám, že niektoré moje predstavy o Bohu sú možno nesprávne, tak zistím, že Boh je niekto celkom úplne iný. Zistím, že Boh je Láska a má o mňa záujem, že s ním vôbec nie je nuda a s ním môžem žiť život v radosti bez strachu.

Istý mladý človek napísal: Tieto falošné predstavy zmenili môj život… Najprv som sa ako malý Boha dosť bál – stále jednou nohou „v pekle”. A potom, vďaka istému kňazovi, som spoznal, že Bohu záleží viac ako mne samému na tom, aby som neskončil v pekle ale pri Ňom. Možno aj niekomu z vás pomôžu tieto riadky otvoriť oči srdca.