Homília Svätého Otca Františka na sviatok Premenenia Pána (r. 2017)
Evanjeliová stať rozpráva, ako sa apoštoli Peter, Jakub a Ján stali svedkami tejto neobyčajnej udalosti. Ježiš ich vzal so sebou «a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty» (Mt 17,1). Zatiaľ čo sa Ježiš modlil, výraz jeho tváre sa zmenil, žiaril ako slnko a jeho odev zbelel ako svetlo. Vtedy sa zjavili Mojžiš a Eliáš a začali s Ježišom viesť rozhovor. V tomto momente, Peter povedal Ježišovi: «Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi» (v. 4). Keď Peter ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak.
Udalosť Premenenia Pána nám ponúka posolstvo nádeje, takto aj my budeme s Ježišom: pozýva nás stretnúť sa s Ježišom, aby sme slúžili bratom.
Výstup učeníkov na vrch Tábor nás privádza zamyslieť sa nad dôležitosťou odpútania sa od svetských záležitostí, aby sme sa mohli vydať na cestu hore a kontemplovať Ježiša. Ide o to, aby sme sa v stíšení pripravili na pozorné načúvanie Kristovi, milovanému Synovi Otca, a tým opätovne vyhľadávali okamihy na modlitbu, ktoré umožňujú pokorné a radostné prijatie Božieho slova.
V tomto duchovnom výstupe, v tomto odpútaní sa od svetských záležitostí, sme povolaní znovu objavovať upokojujúce a regenerujúce ticho z meditácie nad Evanjeliom, z čítania Biblie, ktoré privádza k cieľu bohatému na krásu, jas a radosť. Túto vnútornú krásu, túto radosť, ktorú Božie slovo v nás plodí, začneme vnímať, keď sa s Bibliou v ruke ponoríme do ticha.
Z tohto hľadiska je obdobie leta prozreteľnostnou chvíľou na to, aby sme umocnili našu snahu hľadať a stretnúť sa s Pánom. V tomto období sú študenti oslobodení od školských povinností a veľa rodín je na dovolenkách; je dôležité, aby človek mohol v čase dovoleniek a oddychu od každodennej práce načerpať nové sily pre telo i ducha a prehlboval tak svoj duchovný život.
Na konci úžasného zážitku Premenenia, učeníci zostúpili z vrchu (porov. v. 9) a ich oči a srdce boli zo stretnutia s Pánom premenené. Aj my môžeme prejsť tým istým. Vždy živšie objavovanie Ježiša nie je samo osebe koniec, ale privádza nás k „zostupu z vrchu“, aby sme sa – naplnení silou božieho Ducha – odhodlali k novým krokom na ceste opravdivého obrátenia a vytrvalo svedčili o láske ako zákone každodenného života.
Premenení Kristovou prítomnosťou a zápalom jeho Slova budeme konkrétnym znakom Božej oživujúcej lásky pre všetkých našich bratov, zvlášť pre trpiacich, pre všetkých tých, čo sú osamelí a opustení, pre chorých a pre to množstvo mužov a žien v rôznych končinách sveta, ktorí sú ponižovaní nespravodlivosťou, aroganciou moci a násilím.
Počas Premenenia zaznel hlas nebeského Otca: «Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho» (v. 5). Pozrime sa na Máriu, počúvajúcu Pannu, ktorá je vždy pripravená prijať a v srdci uchovávať každé slovo božského Syna (porov. Lk 1,51). Kiež nám naša Matka a Matka Božia pomáha naladiť sa na Božie Slovo, aby sa tak Kristus stal svetlom a vodcom celého nášho života.
Zverujeme jej prázdninový čas všetkých, aby bol pohodový a prospešný, no najmä jej zverujeme leto všetkých tých, ktorí si nemôžu užívať čas dovoleniek, nakoľko im v tom bráni vek, zdravotné či pracovné dôvody, ekonomická tieseň alebo iné problémy, aby bolo leto predsa len pre nich časom odpočinku, spríjemneným prítomnosťou priateľov a veselými chvíľami.
Zdroj: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170806001