Pomenovaním svätí sedmopočetníci či svätí slovanskí sedmopočetníci (sedempočetníci) sa označujú svätí Cyril a Metod a ich piati najvýznamnejší učeníci a spolupracovníci – svätí Gorazd, Kliment, Naum, Angelár a Sáva. Často sa označujú ako osvietitelia, učitelia či apoštoli slovanských národov.

Svätý Gorazd

Narodil sa okolo r. 830, pochádzal z okolia Nitry zo vznešeného rodu, čo dosvedčuje Život Metoda: „Tento je vašej zeme slobodný muž, dobre učený v latinských knihách, pravoverný.“ (ŽM 17) Už pred príchodom byzantsko-slovanskej misie získal vzdelanie v niektorej franskej kláštornej škole, čomu nasvedčuje aj to, že bol „učený v latinských knihách“, teda poznal latinský obrad (čo ostatní učeníci asi nepoznali). Sv. Metod ho tesne pred svojou smrťou ustanovil za svojho nástupcu na arcibiskupskom stolci. Túto pozíciu zastával len niekoľko mesiacov, až do svojho uväznenia vichingovcami a praktickej likvidácie byzantsko-slovanskej misie.

Po vyhnaní učeníkov z nášho územia už neexistuje žiadna zmienka o Gorazdovi, až v neskorých prameňoch, ktorých spoľahlivosť je dosť otázna. Často sa tvrdí, že Gorazd mohol ostať na Veľkej Morave, ale musel sa utiahnuť do úzadia. Výrok Vichingových prívržencov však skôr nasvedčuje, že podstúpil mučenícku smrť: „Poďte, potlačme Gorazda a chyťme ho, lebo nepodobný nám je jeho život i jeho cesty sú rozdielne od našich, vyčíta nám naše hriechy a ak by ostal nažive, znovu by nám ožil Metod“ (ŽKlim VII, 24). Gorazd bol najvplyvnejším a teda aj najnebezpečnejším z Metodových učeníkov, a preto sa ho potrebovali zbaviť. Podľa niektorých neskorých prameňoch odišiel sv. Gorazd do okolia Beratu (dnešné Albánsko), kde aj zomrel.

Otázka Gorazdovej biskupskej chirotónie ostáva do istej miery otvorená, z prameňov sa však zdá, že pri smrti sv. Metoda už bol vysväteným biskupom. Súpis bulharských arcibiskupov z 12. storočia uvádza Gorazda ako arcibiskupa, a to hneď po Metodovi, ešte pred Klimentom: „Gorazd, vysvätený Metodom. A neskôr vyhnaný duchoborcami.“ Z postavenia, ktoré medzi učeníkmi zaujímal, vidno, že to bol veľmi schopný, šikovný a vzdelaný muž. Bol prvým medzi cyrilo-metodskými učeníkmi (čo do postavenia). Mnohí mu pripisujú autorstvo Života Metodovho, Kyjevských listov a ďalších diel, ale všetky tieto tvrdenia ostávajú v rovine hypotéz. Nezachoval sa nám žiaden samostatný život sv. Gorazda; najviac správ o ňom sa nám zachovalo v Živote Klimenta od sv. Teofylakta Ochridského. Podľa istej tradície sú jeho ostatky uložené v katedrálnom chráme v Berate, ich pravosť je ale veľmi otázna.

Zdroj: http://www.grkat.nfo.sk/Texty/sedmopocetnici.html