Ježišova reč v podobenstvách, ktorá zahŕňa sedem podobenstiev v 13. kapitole Matúšovho evanjelia, sa uzatvára troma dnešnými prirovnaniami: o ukrytom poklade (v. 44), o drahocennej perle (v. 45-46) a o rybárskej sieti (v. 47-48).

Pristavím sa pri prvých dvoch, ktoré kladú dôraz na rozhodnutie sa protagonistov predať všetko, aby získali to, čo objavili.
V prvom prípade ide o roľníka, ktorý náhodou natrafí na poklad ukrytý v poli, na ktorom pracuje. Keďže to pole nebolo v jeho vlastníctve, musí ho získať, ak sa chce stať vlastníkom pokladu. A tak sa rozhodne riskovať všetko svoje imanie, aby nestratil tú skutočne výnimočnú príležitosť. V druhom prípade vidíme obchodníka so vzácnymi perlami. Tento ako dobrý znalec identifikoval perlu veľkej hodnoty. Aj on sa rozhodne všetko zamerať na tú perlu, až tak, že predá všetky ostatné.

Tieto podobenstvá dávajú do pozornosti dve charakteristiky týkajúce sa vlastnenia Božieho kráľovstva: hľadanie a zrieknutie sa. Je pravda, že Božie kráľovstvo sa ponúka všetkým – je darom, je milosťou –, ale nedáva sa k dispozícii na striebornom podnose. Vyžaduje si dynamizmus: ide tu o hľadanie, kráčanie, vynaloženie námahy.

Postoj hľadania je základnou podmienkou umožňujúcou nájdenie. Srdce musí horieť túžbou dosiahnuť drahocenné dobro, čiže Božie kráľovstvo, ktoré sa sprítomňuje v Ježišovej osobe. To on je ten ukrytý poklad, to on je tá perla veľkej hodnoty. On je tým zásadným objavom, ktorý môže dať rozhodujúci zvrat nášmu životu, naplniac ho zmyslom.

Pred takýmto neočakávaným objavom si rovnako roľník ako aj kupec uvedomujú, že majú pred sebou jedinečnú príležitosť, ktorú si netreba nechať ujsť, a preto predajú všetok svoj majetok. Zváženie nesmiernej hodnoty pokladu privádza k rozhodnutiu, ktoré zahŕňa aj obetu, odstup a zriekania.

Pri objave pokladu a perly, čiže keď sme našli Pána, žiada sa nenechať tento objav ležať ladom, ale obetovať preň všetko ostatné. Nejde o pohrdnutie tým ostatným, ale o jeho podriadenie Ježišovi, keď dáme na prvé miesto jeho. Milosť je na prvom mieste.

Kristov služobník nie je niekým, kto sa ochudobnil o niečo podstatné, ale je niekým, kto našiel omnoho viac: našiel plnú radosť, ktorú môže darovať jedine Pán. Je to evanjeliová radosť chorých, ktorí sú uzdravení; hriešnikov, ktorým sa odpustilo; zločinca, ktorému sa otvára brána do neba.

«Radosť evanjelia napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Ježišom. Tí, ktorí sa ním nechajú zachrániť, sú oslobodení od hriechu a smútku, od vnútorného prázdna a izolácie. S Ježišom Kristom sa stále rodí a znovuzrodzuje radosť» (porov. Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 1).

Dnes je tu pre nás povzbudenie kontemplovať radosť roľníka a kupca z podobenstiev. Je to radosť každého z nás, keď objavíme blízkosť a utešujúcu prítomnosť Ježiša v našom živote. Prítomnosť, ktorá premieňa srdce a otvára nás voči potrebám bratov a voči ich prijatiu, osobitne tých slabších.

Modlime sa na príhovor Panny Márie, aby každý z nás vedel dosvedčovať slovami i každodennými skutkami radosť z nájdenia pokladu Božieho kráľovstva, čiže lásky, ktorú nám Otec daroval Ježišovým prostredníctvom.

Zdroj: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170730004