„Existujú cnosti, ktoré svet nie je schopný posúdiť a nevie ich ani udržiavať, napríklad viera, nádej či skutky lásky, lenže dokáže posúdiť pravdovravnosť. Svet dokáže posúdiť prirodzené cnosti a pravdovravnosť je jednou z nich.” (s. 64)

Môže osloviť bývalý anglikán – katolík z 19. storočia veriacu manželku a mamu 21. storočia? O láske k pravde a poctivosti, o láske k Cirkvi, o tom píše dnes už svätorečený John Henry Newman.

Spolok svätého Vojtecha vydal prednedávnom dielo Apologia pro vita sua, Prehľad mojich náboženských názorov od svätého Johna Henryho Newmana. Názov knihu dobre vystihuje: Newmanova Apologia je písomná reakcia na kritikov, ktorí mu vyčítajú falošnosť a pretvárku, nečestnosť, s akou pristupuje k viere. V diele píše o svojom vzťahu k materskej anglikánskej cirkvi aj o Katolíckej cirkvi, do ktorej v zrelom veku oficiálne konvertoval.

Formát knihy je veľmi príjemný, vôbec nepôsobí tak mohutne, ako by som od 600 stranovej knihy očakávala. Obsahovo ma hneď prekvapila jednoduchosť a zrozumiteľnosť Newmanovho textu, za čo iste môžeme vďačiť aj dobrému prekladu Martina Kubuša. Kniha obsahuje 5 kapitol diela Apologia pro vita sua ako aj poučný predhovor, záverečné, objasňujúce dodatky aj vybranú Newmanovu korešpondenciu.

John Henry Newman, slobodný muž, anglikán, neskôr katolícky kardinál, ma aj prostredníctvom tohto diela inšpiruje k tomu, aby som sa nebála pýtať, hľadať, prehodnocovať vlastnú vieru. Pýtať sa, prečo toto áno a toto nie, netrvať na svojich predstavách a predsudkoch, obzvlášť, ak ich máme len prevzaté a nie sami premyslené alebo prežité. Inšpiruje ma k pokore vstúpiť do dialógu. „Keďže sa nebojím pravdy, nech už je akákoľvek, nie je mojím štýlom obviňovať ľudí, ktorí skúmajú sekulárne pravdy života vďaka rozumu, ktorý majú od Boha a dochádzajú k logickým záverom.” (s. 422) V poslednej, 5. kapitole, ktorá bola pre mňa najzaujímavejšia, vyjadruje svoj vzťah k niektorým katolíckym dogmám, vyjadruje svoj postoj k Cirkvi ako ochrankyni pravého učenia, o jej neomylnosti, o pápežskom nástupníctve… John Henry Newman pochopil a prijal úlohu Cirkvi, ktorá nespočíva v tom „oslabiť slobodu či odhodlanie ľudského ducha viesť náboženské debaty, nie, cieľom je odolávať výstrelkom a držať ich na uzde” (s. 411). Newman stavia poslušnosť voči Cirkvi nad svoje vlastné názory. Chápe, že niekedy môže človek priniesť dobré podnety na zmenu, ale nemusel na ne ešte dozrieť čas, a tak by v konečnom dôsledku neústupčivým presadzovaním urobil človek viac škody ako úžitku. „Nemám dôvod neuposlúchnuť, práve naopak, som vďačný a moje srdce plesá, pretože vo chvíľach súženia mám nad sebou pevnú ruku, ktorá ma vedie správnym smerom” (s. 424).

John Henry Newman veľa čítal. „Odmalička ma vychovávali tak, aby som Bibliu čítal s veľkou záľubou” (s. 76). Najskôr Bibliu a vo veľmi mladom veku aj filozofické diela a diela patristických cirkevných autorov.

Newman nám svojím príkladom ukazuje, ako sa dá kráčať po ceste múdrosti: štúdiom a pokorou.

Zdroj: https://zastolom.sk/john-henry-newman-apologia-pro-vita-sua-recenzia/