(pokračovanie)

Presbytérium (svätyňa)

Je najdôležitejšou časťou kostola, v ktorej sa sprítomňuje Kristova krvavá obeta na kríži nekrvavým spôsobom na oltári. Nachádza sa zvyčajne priamo oproti hlavnému vchodu. Najčastejšie má polkruhový tvar tzv. apsida. Presbytérium je určené pre duchovenstvo, čo vyplýva aj zo samotného názvu ‐ kňazský zbor. Preto v minulosti bývalo presbytérium oddelené od zvyšku kostola ozdobným zábradlím (šramky). Táto časť kostola je tiež postavená o niekoľko stupňov vyššie, aby mohli ľudia pozorne sledovať bohoslužbu.

Oltár – obetný stôl
Stôl, okolo ktorého sa zhromažďujeme ako vo Večeradle, keď Pán zhromaždil pri Poslednej večeri apoštolov. Je najdôležitejším miestom v kostole, lebo sa na ňom nekrvavým spôsobom sprítomňuje Kristova krvavá obeta na kríži. Pri svätej omši prichádza k nám na oltár pod spôsobom chleba a vína živý Ježiš. Oltár zdravíme úklonom. Kňaz ho na začiatku a na konci svätej omše pobozká. Na oltár nedávame nič, čo tam nepatrí.

V mnohých oltároch sú uložené relikvie – kosti alebo iné ostatky mučeníkov.

Hlavný oltár
Je miestom, ktoré pred Druhým vatikánskym koncilom slúžilo na slávenie posvätných tajomstiev, keď sa sv. omša slávila chrbtom k ľudu. Z úcty k posvätnému miestu býval postupne zdobený sviecami, sochami a obrazmi anjelov a svätých. Dnes hlavný oltár predstavuje miesto, kde sa nachádza socha alebo obraz patrocínia kostola a v niektorých prípadoch je na ňom umiestnený aj bohostánok.

Ambona
Je stôl Božieho slova. Miesto, odkiaľ čítame čítania zo Svätého písma, spoločné modlitby veriacich a kňaz odtiaľ prednáša homíliu. Z ambony by sa nemali čítať oznamy a iné príhovory. Zvyčajne je v blízkosti obetného stola. Keď čítame, počúvame Božie slovo, prihovára sa k nám sám Boh.

Ambona alebo ambón bola v minulosti vyvýšená rečnícka plošina, často s ozdobenou čelnou stenou a pultom. Historicky sa z ambony vyvinula kazateľňa.

Sedes
Sedadlo pre kňaza. Kňaz k nemu prichádza na začiatku liturgických slávností. Z tohto miesta predsedá liturgickým sláveniam. Na konci svätej omše nám z tohto miesta udeľuje požehnanie.

Sviece
Symbolizujú Krista, Svetlo sveta. Pôvodne boli z včelieho vosku, dnes sa používajú aj olejové sviece. Ich spaľovanie – strácanie sa – symbolizuje Kristovu obetu na kríži, keď zomrel, stratil svoj život, aby sme my získali večný život. Sú ozdobou a umocňujú slávnosť sv. omše. Keď svätú omšu slávi kňaz, v presbytériu má horieť párny počet sviec, ak liturgii predsedá biskup, ich počet má byť nepárny.

Večné svetlo
Znamenie Ježišovej prítomnosti vo svätostánku. Ak svetlo nesvieti, svätostánok je prázdny.

Jeho pôvod siaha až do staroveku, kedy olejové lampy z hliny alebo bronzu boli plnené olivovým olejom a slúžili k osvetleniu domov a kostolov. V ranom stredoveku sa rozšíril zvyk pálenia svetla počas dňa a noci pred miestom, kde sa uchovávala Najsvätejšia Sviatosť. Od tejto doby má meno „večné“. Večné svetlo bolo kedysi zo striebra, mede, pozláteného bronzu, malo tvar holubice, rýb alebo ozdobného koša. Ono viselo nad svätostánkom a nesmelo byť nikdy uhasené. V súčasnej dobe sa používajú elektrické lampy z červeného skla. Farba symbolizuje Božiu lásku k ľuďom.

Svätostánok (Tabernákulum)
Je priestor, skrinka, v ktorom sa uchovávajú premenené hostie, čiže živý Pán pod spôsobom chleba. Svätostánok v ktorom prebýva Pán Ježiš si uctíme pokľaknutím.

Tabernákulum (z lat. = svätostánok, stan, chrám.) – miesto prebývania Najsvätejšej sviatosti v kostole. Prví kresťania to nepoznali. Prijímali Eucharistiu v čase bohoslužby a zvyšok zaniesli chorým a väzneným kresťanom. Spoločné slávenie Eucharistie mali iba raz týždenne v nedeľu.

S rozšírením kresťanstva vzniklo nebezpečenstvo znesvätenia a muselo sa nájsť nové riešenie. Pôvodne premenený chlieb uchovávali v sakrestii. Avšak v gotických oltároch spolu s rozširovaním oltárnej dosky sa rozhodli premenený chlieb uschovávať pri oltári.

Dnešný svätostánok je zvyčajne protipožiarny trezor a často pozlátený. Stále viac sa preferuje umiestnenie svätostánku vo svätyni mimo oltára. Svätostánok tiež býva umiestnený v samostatnej uličke alebo bočnej kaplnke, je bližšie k veriacim a oni môžu lepšie vnímať prítomnosť Pána počas adorácie.

Abak
Malý stolík, na ktorom bývajú pripravené obetné dary (chlieb a víno) a liturgické predmety potrebné k sv. omši (kalich, patény, lavabo,…).

Stolík na obetné dary
V niektorých kostoloch sa okrem abaku tiež používa aj malý stolík, ktorý zvyčajne býva v strede kostola. Na ňom bývajú pripravené obetné dary – ampulky s vodou a vínom a hostie v miske. Pri slávnostiach na ňom bývajú umiestnené aj iné obetné dary. Kňazovi ich prinášajú laici alebo miništranti v obetnom sprievode.

(pokračovanie na budúce)

zdroj: archív