Jeden zo zákonníkov pristúpil k Ježišovi a spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: ‚Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!‘ Druhé je toto: ‚Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“ Zákonník mu vravel: „Dobre, Učiteľ, správne si povedal: ‚Jediný je a okrem neho iného niet; a milovať ho z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily‘ a ‚milovať blížneho ako seba samého‘ je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.“ Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ A už sa ho nik neodvážil vypytovať. (Mk 12, 28b-34)

Ježiš videl úprimný záujem zákonníka o poznanie pravdy, ale aj to, že ešte nebol pripravený na zjavenie jeho Božstva, preto ho povzbudzuje: Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva. V tejto chvíli hovorí niečo podobné mne. Ja viem, kto je Ježiš. Denne zažívam jeho dotyky lásky, usilujem sa ho nasledovať, ale chýba mi vytrvalosť a trpezlivosť. On sa však teší z toho, keď sa vždy nanovo s odhodlaním za ním pohnem. Každá prekážka, ktorú zdolám, každé nepochopenie, ktoré prijmem, ma posunie bližšie k Ježišovi, ale aj ku cieľu, pre ktorý ma Boh povolal, ku večnej radosti v nebi. Ježiš sa s láskou na mňa teraz pozerá a povzbudzuje ma: Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva. Poď, pomôžem ti byť odvážnym, vytrvalým a milujúcim všetkých navôkol. Som s tebou!

Odhodlane vykročím, lebo som si istý, že on ma nikdy neopustí.

Ježišu, odovzdávam ti svoje srdce. Premieňaj ho už dnes.

zdroj: zamyslenia+